PRETORIA. Uplynulo presne desať rokov, odkedy telesne znevýhodnený atlét Oscar Pistorius nastúpil 4. augusta na OH 2012 v Londýne v behu na 400 m po boku zdravých športovcov.
Pod piatimi kruhmi sa predstavil ako prvý bežec s amputovanými nohami. Juhoafričan otvoril dvere na najvýznamnejšie športové podujatie aj ostatným hendikepovaným atlétom, hoci jeho odkaz výrazne zatienili udalosti nesúvisiace so športom.
Pistorius sa narodil bez vyvinutej ihlice v oboch nohách. Ešte pred dovŕšením jedného roka života podstúpil amputáciu oboch končatín pod kolenami. Prvý športový úspech dosiahol na paralympiáde v Aténach 2004, keď triumfoval na dvojstovke.
O štyri roky neskôr v Pekingu nenašiel premožiteľa na 100, 200 ani 400 m. V tom istom roku túžil štartovať v Číne aj na olympiáde, no prekážkam nečelil už iba na športovom poli. Tŕňom v oku sa stali jeho protézy.
V januári 2008 udelila Svetová atletika Pistoriusovi zákaz štartu na svojich podujatiach. Odvolávala sa na správu vedcov, ktorí tvrdili, že Juhoafričan využíva pružinový efekt protéz a má voči súperom výhodu.
V máji však Športový arbitrážny súd (CAS) zákaz zrušil. Poukázal na to, že analýza vychádza iba z testovania behu na rovine a neberie do úvahy nevýhody, ktoré protézy dávajú Pistoriusovi v zatáčkach a pri štarte.
"Je to významný deň pre šport. Som veľmi šťastný z verdiktu. Dúfam, že toto umlčí tie šialené teórie o mojej údajnej výhode. Sústredil som sa na tento proces aj pre to, aby som zaistil možnosť telesne znevýhodneným športovcom súťažiť za férových podmienok," povedal vtedy Pistorius pre BBC.
Juhoafrickému šprintérovi sa tak splnil sen a mohol sa predstaviť v súbojoch na najvyššej športovej úrovni. Na MS 2011 v kórejskom Tägu bežal v rozbehu na prvom úseku štafety 4x400 m a patrí mu tak z podujatia striebro.
Rovnaký kov vybojoval aj o rok neskôr aj v individuálnej súťaži na štvorstovke v silnej konkurencii na majstrovstvách Afriky v Porto Nove. Na OH v Londýne na 400 m postúpil do semifinále a obsadil konečnú 23. priečku.
Pistoriusovu kariéru ukončil škandál, keď 14. februára 2013 zastrelil cez dvere kúpeľne svoju priateľku Reevu Steenkampovú. Počas súdneho procesu sa bránil, že išlo o nehodu a strieľal na domnelého votrelca v dome.
Pôvodne ho odsúdili za zabitie na 6 rokov odňatia slobody, no súd vyššej inštancie ho uznal vinným zo zločinu vraždy a dostal 13,5 roka väzenia. O možnosť prepustenia na slobodu na podmienku bude môcť prvýkrát požiadať budúci rok.