Lance Armstrong a jeho kolegovia roky systémovo dopovali. Riaditeľ Antidopingovej agentúry SR MIROSLAV MOTYČÍK pripúšťa, že ak ikona nabalí na seba veľa peňazí, s erudovaným podporným tímom dokáže podvádzať.
Kritici tvrdia, že fakty z vyšetrovacieho spisu Antidopingovej agentúry USA svedčia o zlyhaní systému kontrol. Nemyslíte si, že ide prinajmenej o spochybnenie jeho funkčnosti?
„Nejde o zlyhanie systému antidopingovej kontroly. Armstrongov prípad nie je prípad klasického dopovania, ale dômyselného mechanizmu podvádzania so zapojením širokého podporného tímu – od expertov na dopingové látky až po poštárov, ktorí s nimi pribehnú tesne pred aplikáciou, keď je čistý vzduch. Vyšetrovanie potvrdzuje previazanosť nových foriem a synergie dopovania.“
Na čo narážate?
„Ukazuje sa, že tí, ktorí vkladajú do úspechu športovej ikony veľké peniaze, napokon diktujú aj spôsoby, ako ho dosiahnuť. Financie pritiahnu farmaceutické firmy so špičkovými výskumníkmi, marketingové agentúry... Podporný tím napokon netvoria len tréner, lekár, masér a manažér, ale všetci, čo synergicky vplývajú na rozvoj športového odvetvia a zároveň z neho ťažia.“
Má americká agentúra právo odobrať Armstrongovi sedem titulov víťaza Tour de France (1999 – 2005)?
„Podľa mňa je to len v kompetencii Medzinárodnej cyklistickej federácie ako vyhlasovateľa súťaže. Keby bol Armstrong Slovák, naša agentúra by ho nemohla ani potrestať. My riešime len odbornú stránku, mieru previnenia, postih však vynáša príslušný národný športový zväz alebo medzinárodná federácia, ktorej je členom. A to ešte, aby Slovensko spĺňalo všetky požiadavky, malo by mať aj národný arbitrážny orgán.“
V niektorých krajinách však agentúry disponujú aj disciplinárnou právomocou.
„Nie je to celkom v súlade so Svetovým antidopingovým kódexom. Možno sa USADA opiera o americké právo, ale nie je šťastné, že v prípade vystupuje ako trojorgán v jednom – vyšetruje, klasifikuje aj sankcionuje. Teoreticky môže byť voči vyšetrovanej osobe zaujatá.“
Šťastné nemusí byť ani nechať kontrolovanie dopingu prioritne na svetovej športovej federácii. Môže mať záujem chrániť veľkú hviezdu, ktorá dvíha popularitu odvetvia a priťahuje sponzorov.
„Existujú aj takéto snahy, ale antidopingový systém sa postupne nastavuje tak, že minimalizuje možnosť ovplyvňovať či utajovať výsledky kontrol. Výdatným pomocníkom je najmä svetová databáza ADAMS, ktorá sa od roku 2009 zapĺňa o. i. podrobnými údajmi z analýz testov desaťtisícok sledovaných športovcov. Ak by systém fungoval ideálne, nemal by dovoliť, aby pozitívny výsledok, ktorý doň pod kódom zanesie laboratórium, mohla federácia utajiť – naopak, tá musí ku kódu priradiť meno, prípad vyšetriť a vinníka potrestať.“
Cyklistická únia sa roky bije do pŕs, že doping kontroluje najdôslednejšie. Podľa bývalého Armstrongovho kolegu Tylera Hamiltona však donedávna vôbec nemala program mimosúťažného testovania – ako je to možné?
„To nie je pravda. UCI má naozaj najprepracovanejší antidopingový program a vráža doň asi najviac financií. Ako jedna z prvých federácií začala s testovaním krvi, aby sa relatívne rýchlo po kontrole dostala k výsledkom. Otázka je, či s nimi korektne nakladala. Treba si však uvedomiť, že pred desaťročím neboli ešte analytické metódy schopné nespochybniteľne rozoznať toľko zakázaných látok ako dnes. Okrem toho: ak má športovec vôkol seba taký tím, ako zrejme mal Armstrong, ten pozná biologické procesy v jeho tele tak dokonale, že môže aplikovať dopingové látky v mikrodávkach a spôsobom, že pôsobia skoro ako súčasť prirodzených procesov. Poznatky z výskumu biologických procesov sa síce využívajú aj na zdokonalenie antidopingových analýz, ale ešte predtým sa zneužívajú na zastieranie látok zvonka. A to čoraz viac.“
Preto by sa mal oveľa viac využívať inštitút prepadových kontrol, nie?
„Cyklistická únia asi pokladá dnešnú častosť testovania za dostatočnú. V čom môže, ale aj nemusí mať pravdu. Mimosúťažné testy sú lacnejšie, lebo spektrum analyzovaných látok je menšie, ale predražuje ich cestovanie komisárov za športovcami, ktorí sa neraz pripravujú na odľahlých miestach.“
Saganovci či Velitsovci zavše trénujú aj doma – kontrolujete ich? Viacerí fanúšikovia v internetových diskusiách vyslovili obavy, či ich prostredie nevtiahne do dopingových sietí.
„Patria do medzinárodného registra a my nevstupujeme do testovania UCI. Teoreticky by sme mohli, ale zatiaľ máme k únii plnú dôveru. Sagan je tento rok s 23 odbermi najčastejšie kontrolovaným slovenským športovcom.“
Ako sa osvedčili biologické pasy umožňujúce na základe viacerých odberov krvi a moču porovnávať hodnoty napríklad červených krviniek či hladiny hormónov a na základe zmien aj dodatočne dedukovať, že mohli či museli byť dôsledkom aplikácie dopingových látok alebo zakázaných metód?
„Efekt zatiaľ nie je adekvátny vynaloženým prostriedkom. Stanovenie krvného a biochemického, čiže steroidného a hormonálneho profilu je finančne náročné. Ak nedôjde k zásadným zmenám hodnôt, preukaznosť je nízka.“
Armstrongovcom vraj stačila na zahladenie stôp polhodina. Nie je smiešne, že športovec si určí jednu hodinu denne, v ktorú môže byť testovaný?
„Pozor, komisári ho môžu vyzvať k mimosúťažnému odberu kedykoľvek, keď ho zastihnú. Hodina, ktorú si určí, je len právny inštitút pre prípad, že ho nenájdu na mieste tréningu, ktoré uviedol v systéme ADAMS.“
Armstrongovi ctitelia hovoria o hone na čarodejnice. Ďalší radia zmierniť kritériá, určiť len tzv. zdravotné limity. A sú takí, ktorí vravia: povoľme doping, aj tak všetci berú. Kam sa bude uberať vývoj?
„Ak sa potvrdia skutočnosti zo spisu, nielenže nejde o hon na čarodeja, ale pád ikony môže mať zásadný vplyv na smerovanie športu. Veď Armstrong v istom období zrejme zneužil aj kvôli chorobe udelenú terapeutickú výnimku. Šport nemá na výber. Keby prijal tézy Nech berú či Všetci berú, degradoval by hodnoty, na ktorých stojí a padá.
so 13:10
pi 07:49
