Hovorí sa, že titul je ťažšie obhájiť ako získať, no hráči tímu Nitra Knights robia všetko pre to, aby po vlaňajšom úspechu pridali do zbierky ďalší.
V ôsmich zápasoch tejto sezóny Snapbacks ligy sa sedemkrát tešili z víťazstva a majú našliapnuté k tomu, aby do play-off postúpili z prvého miesta.
V nedeľu zvládli dôležitý zápas na pôde Znojma (27:21), pričom rozhodujúci touchdown dosiahol po akcii tush push quarterback BORIS BÚTORA.
Práve rodák z Topoľčian je ústrednou postavou a tvárou klubu, ktorý zaznamenal veľký progres a v súčasnosti patrí medzi najlepšie na Slovensku aj Česku.
Aký bol váš prvý kontakt s americkým futbalom?
Tým, že mám rodinu vo Wisconsine, kde sa mimochodom natáčal seriál Krok za krokom, tak mi posielali mikiny Green Bay Packers a Chicaga Bulls. Mne sa však farby ani logo Packers nepáčili, a tak som nosil len Jordana.
Raz mi však poslali dres Bretta Favreho (legendárny quarterback Packers, pozn.), tak som si pozrel, čo to on vlastne robí. A vtedy som zistil, že to je ten šport, kde sa hádže šiškou, ale pravidlá som nepoznal.
Boli to teda práve Packers, ktorých ste začali sledovať?
To nie. Prvý prenos z NFL, ktorý som videl, bol Super Bowl z roku 2006, kde hralo Seattle proti Pittsburghu. Bola to prvá sezóna quarterbacka Bena Roethlisbergera a vtedy som sa do toho športu zamiloval.
Za Steelers hrali vtedy v obrane veľké mená. Fanúšikovia si možno budú pamätať Troya Polamalua, ktorý vďaka svojim dlhým vlasom robil reklamu na Head & Shoulders alebo Lofu Tatupu, ktorý hral na strane Seahawks.
Ja som vtedy hrával hokej, ale keď som videl, ako sa tí chlapi v plnej rýchlosti zrážajú, tak to nešlo ani porovnať. A to sa hovorí, že hokej je tvrdý šport.
Zaujala vás práve tvrdosť a intenzita súbojov?
Určite áno. Každý hráč, ktorý je na ihrisku, musí rátať s tým, že môže dostať tvrdý hit. Niekedy je silnejší, inokedy slabší. Nemôže sa však zľaknúť, pretože na ihrisku má svoju úlohu a pokiaľ ju nesplní, tak to naruší celú akciu.
Samozrejme, najväčší tlak je na quarterbackoch, ktorí loptu musia hádzať pod tlakom. Koľkokrát sa aj mne stane, že viem, že dostanem tvrdú ranu, ale musím loptu odhodiť, aby som pomohol tímu.
Dá sa aj mentálne pripraviť na to, že dostanete tvrdý úder?
Sú dva typy úderov. Je oveľa lepšie, keď viete, že príde. Viete sa tomu ako-tak prispôsobiť, otočiť sa hráčovi chráničmi alebo sa nejako schúlite.
Oveľa horšie je, keď hádžete a neviete o tom, že tá rana príde. Zväčša prichádzajú zo slepej strany, keď sa napríklad pozeráte doprava a príde zľava.
A ako sa na to pripraviť? Treba to mať v sebe a brať to ako súčasť hry. Keď sa zľaknete, tak nebudete prínosom pre tím a aj fyzicky to bolí viac.
Je nejaký úder, ktorý ste dostali a dodnes si naň pamätáte?
Bolo ich viac, ale asi najsilnejší úder som dostal minulý rok od Sama Caseyho, ktorý hral za Vysočinu Gladiators. Bola to však moja chyba, pretože som menil blokovací signál a on to dobre prečítal.
Myslím si, že keby som nemal svoju váhu a prípravu, akú mám, tak by ma rozpolil na dve časti. Trafil mi rebrovú chrupavku, čo je strašná bolesť.
Ako si spomínate na vaše začiatky s americkým futbalom?
Boli sme partia chalanov a v roku 2010 sme založili Topoľčany Kings. Bolo to o takom nadšení, hrali sme bez výstroji, ktoré sme si potom museli objednávať z USA, Viedne alebo z Holandska.
O tri roky sa nám podarilo v spolupráci s Nitrou Knights ísť do medzinárodnej súťaže, čo bola veľká vec. Mali sme amerického trénera aj zahraničných hráčov.
V rokoch 2011 - 2013 som hral za Bratislava Monarchs, kde som nastupoval na pozícii tight enda. Keďže som nebol Bratislavčan, tak ma nechceli pustiť na post quarterbacka, aspoň ja som to tak vnímal.
V 2013 som hral v Topoľčanoch a v období 2014 - 2017 v Trnave. To sme hrali najvyššiu českú ligu, ale nikdy sme vo finále nehrali. Niečo tomu chýbalo. Potom som mal rok a pol pauzu a od roku 2018 pôsobím v Nitre.
Aký bol dôvod vašej rok a pol dlhej prestávky?
Mal som zranené koleno a tiež som bol veľmi znechutený z toho, čo sa dialo v Trnave. Vedenie si išlo svojou cestou a podľa toho to aj dopadlo.
Dá sa povedať, že to moje zranenie klub povalilo. Odvtedy nevyhrali žiaden zápas, mali problém zložiť súpisku a dnes majú už len flagový tím.
Premýšľali ste počas tohto obdobia, že by ste to zabalili?
To je ťažká otázka. Chcel som pokračovať, no nevidel som blízko žiaden klub, ktorý by americký futbal robil tak, ako by som si to predstavoval. Pokiaľ ho chcete robiť poriadne, musíte tomu veľa obetovať.
Potom som sa však stretol s Matejom Gašperanom, slovo dalo slovo, dohodli sme sa a dnes to vnímam ako najlepšie rozhodnutie. Aj moji spoluhráči z Trnavy postupne prišli do Nitry a je skvelé, čo sme vybudovali.
Ako by ste porovnali podmienky klubu od momentu, keď ste si prvýkrát obliekli jeho dres so súčasným úspešným obdobím?
Nedá sa to porovnať. Dnes máme dostatok hráčov, trénerov a máme tri miesta, na ktorých vieme trénovať, čo bol kedysi nonsens. Už nás nemajú za čudákov, ale vidia, čo sme dosiahli a akú máme návštevnosť.
Odkedy prišiel náš generálny partner pán Vetrák, tak sa všetko niekoľkonásobne zlepšilo. Okrem podmienok cítiť aj zvýšený záujem. Pred Czech Bowlom som absolvoval "Tour de TV", na čo som si musel zobrať v práci dovolenku.
Cítiť zvýšený záujem aj na tom, že vás ľudia spoznávajú na ulici a prehodia s vami pár slov o tom, ako ste naposledy hrali a podobne?
Ľudia sa mi zvykli prihovárať, keďže chodím na prechádzky so psom a mám takého špecifického psa, ktorý nešteká, nesmrdí - basenji plemeno.
Postupne však ľudia začali vnímať aj mňa (smiech), keďže ma videli v televíznych prenosoch, respektíve videli, že mám na sebe tričko Nitra Knights.
Aj bývalí hokejoví spoluhráči mi píšu, že chodia na zápasy a že je skvelé, čo sme dokázali. Je to príjemné, ale zároveň je vyvíjaný väčší tlak, obzvlášť na quarterbacka. Keď on hrá dobre, tak to má súper veľmi ťažké.
Hrali ste aj na pozícii tight enda. Je ľahšie loptu chytať alebo hádzať?
Asi o niečo ľahšie je loptu chytať. Najťažšie na americkom futbale je dobre blokovať a potom hádzať pod tlakom. Keď si budete hádzať na záhrade loptu na 20 metrov, tak je to v pohode, ale v zápase je to úplne iné.
Proti Monarchs ste nedávno prehrávali v predĺžení, kopom ste mohli vyrovnať, no rozhodli ste sa hrať akciu za dva body. Ako náročné je zobrať na seba zodpovednosť a povedať tímu, že ideme all-in?
Našej obrane sa v zápase príliš nedarilo a vedel som, že keby sme to kopli, tak možno o 20 minút by sme boli v tej istej situácii. Tiež mi pomohlo, že ich defenzívneho koordinátora Mariána Husára dobre poznám.
Pri takejto situácii, teda akcii z dvoch yardov, mu nezostávalo nič iné, ako brániť nášho running backa. Aj sme tak chceli hrať, ale keď som videl ich postavenie, tak som mal na to odpoveď, zmenil som akciu a vyšlo to.
A či je to náročné? Vtedy to takto nevnímam. Som rozbehnutý, stopercentne sústredený a ako tím sme pripravení na všetko, čo sa môže stať.
VIDEO: Zostrih zo zápasu Nitra Knights - Bratislava Monarchs
V predošlej sezóne ste vyhrali Czech Bowl, čo je najväčší triumf vo vašej kariére. Cítili ste pred zápasom väčšiu nervozitu než obvykle?
Tým, že som absolvoval veľa mediálnych výstupov, tak som mal menej času nad tým rozmýšľať, čo bolo dobré. Znojmo sme dvakrát v sezóne zdolali a práve vďake výhre v 10. týždni sme sa v semifinále vyhli Vysočine.
Tím Znojma sme mali dobre naštudovaný a skôr som rozmýšľal nad tým, čo môžu zahrať inak. Mal som pripravený záložný playbook, ale oni hrali viac-menej to, čo aj v predošlom dueli a aj preto sme im dali 35 bodov.
Ako hodnotíte doterajší priebeh aktuálnej sezóny?
Musím povedať, že sme v konečnom dôsledku mali priaznivý žreb. Pôvodne nemala byť Vysočina až taká silná, keďže nemal hrať Jan Dundáček. V ich prvom zápase sezóny proti nám sa im však zranil quarterback.
Vedeli sme, že buď príde Američan alebo sa vráti Dundáček, čo bola pravdepodobnejšia možnosť. Odvtedy valcujú a preto máme tú výhodu, že proti ním už nehráme a zároveň máme lepší vzájomný zápas.
Do konca základnej časti hráme ešte proti Přerovu a Bratislave, takže máme veľkú šancu, že skončíme na prvom mieste. Určite by bolo pre nás výhodné, keby sme v semifinále čelili štvrtému tímu a nie Vysočine či Znojmu.
Je práve Jan Dundáček najväčší rival vo vašej kariére, keďže hráte na rovnakej pozícii quarterbacka?
To si nemyslím. On bol vždy lepší, hral v lepšom tíme a je najlepší hráč v Čechách. Nikto sa mu nevyrovná. Ja som sa mu snažil v posledných rokoch priblížiť, ale určite by som nepovedal, že sme na rovnakej úrovni.
V minulej aj predminulej sezóne som prekonal aj jeho rekordy, ale tento rok som druhý v individuálnych ukazovateľoch práve za ním. Navyše, v období medzi sezónami mal zranené rameno, aj keď nie na hádzacej ruke.
V súčasnosti naďalej absentuje reprezentácia Slovenska. Myslíte si, že sa to zmení aj vďaka tomu, že sa americký futbal zviditeľňuje?
Reprezentácia hrávala v rokoch 2011 - 2018 a nepodarilo sa nám vyhrať ani raz. Je to špecifické tým, že na ten reprezentačný projekt máte približne tri-štyri týždne, čo je veľmi málo na to, aby sa tím zohral.
Tréner by musel chodiť po ligových zápasoch a zostaviť si tím presne tak, ako potrebuje. Navyše, po dlhej sezóne si každý potrebuje oddýchnuť.
Myslím si, že za takýchto podmienok sa reprezentácia nevráti. Podiel na tom má aj asociácia, ktorá sa venuje takmer čisto flag futbalu a podpora tacklového futbalu nie je rozhodne taká, aká by mala byť.
