Aliho mozog nepôjde na výskum, Parkinson nemusel byť z ringu

PHOENIX. Zosnulý americký boxer Muhammad Ali nikdy neuvažoval o tom, že by svoj mozog po smrti poskytol na vedecký výskum. Neplánovala to ani jeho rodina.

Uviedol to jeho lekár Abe Lieberman na tlačovej konferencii v centre pre liečbu Parkinsonovej choroby, ktorá je súčasťou Neurologického inštitútu Barrow vo Phoenixe a nesie meno legendárneho boxera trpiaceho týmto ochorením.

Lieberman bol v roku 1984 pri tom, keď sa Ali dozvedel diagnózu, stali sa z nich priatelia. Ani on však nie je stopercentne presvedčený o tom, že nespočetné boxerské súboje šampióna mali súvislosť s Parkinsonom.

Ali tomu zrejme veril, jeho indície vraj smerovali aj ku konkrétnemu duelu - tomu s Larrym Holmesom z roku 1980.

"Holmes bol pripravený zničiť ma a odniesol si to môj mozog. Nemal som liezť do ringu. Ale boh sa pramálo zaujíma o to, či som prehral a či z toho pramenila moja choroba," uviedol Ali v jednom zo svojich rozhovorov.

Lieberman vraj od svojho pacienta nikdy nepočul slová ľútosti smerom k boxu.

"Muhammad nikdy neoľutoval nič, čo by súviselo s boxom. Týmto smerom naše rozhovory neviedli. Bol zbožný moslim a veril, že čokoľvek sa stalo, je to božia vôľa," konštatoval lekár a jeho kolegyňa a riaditeľka centra Holly Shillová dodala, že podľa výskumov zranenie mozgu iba v nízkej miere zvyšuje riziko ochorenia.

"Jedinci vo veku 60 rokov bez minulého zranenia hlavy sú vystavení riziku na úrovni jedno percento. So zranením riziko stúpa na 1,5 percenta," vysvetlila.

Muhammad Ali vypočítal, že počas kariéry inkasoval 29 000 úderov. Lekári nepoznajú odpoveď na otázku, čo takéto číslo môže spôsobiť. Zhodujú sa na tom, že vývoj Parkinsonovej choroby u Aliho bol štandardný v porovnaní s bežnými pacientmi.