V roku 1958 nejestvoval, aspoň nie vo východnej Európe, žiadny obchod s futbalovými suvenírmi, replikami dresov, ba ani odznakmi. Mal som to šťastie, že sa mi v tých časoch podarilo získať podpis Alfréda di Stefána (4. júla 1926 - 7. júla 2014) a odznak jeho klubu.
S úlovkom sa chvastám dodnes. Môj otec mal za kamaráta známeho futbalového publicistu a Real Madrid hral vtedy v Budapešti, tak sa mi ako dvanásťročnému podarilo dostať na zápas.
Rozčúlil som sa, keď jeden z domácich fanúšikov vykríkol: Fúj, spanyol. Maďarský fanúšik mal pravdu, taký menší blondiak nechtiac podrazil hráča Vasasu. Nešlo mi do hlavy, že takí veľkí hráči mohli dokonca prehrať (0:2). A usmievať sa pri hre.
Životná spomienka
Márne mi otec a kamarát vraveli, že asi nehrali naplno. Že dokonca vlastne vyhrali, lebo súčet z oboch zápasov bol 4:2.
Ten menší svetlovlasý chlapík sa volal Alfrédo di Stéfano. Ukázal zopár fínt, jeho kolega na krídle Gento pár šprintov. Prečo nehral Puskás, zahmlievali. Pravdu mi povedali po rokoch.
