Slováci pôsobili ustráchane, ale bol to klam. A novinári skončili bez foťákov

BRATISLAVA. Spomínam si na záber v tuneli iba pár sekúnd predtým, ako futbalisti vkročili na trávnik.

Taliani pôsobili sebavedomo, pyšne a až príliš isto. Akoby sa im nemohlo nič stať. Kapitán Fabio Cannavaro sa usmieval a čosi prežúval.

Zato Slováci vyzerali ako krotkí a ustráchaní baránkovia, ktorí si neveria. Je pravda, že takmer nikto im neveril.

Ale bol to mylný dojem a čoskoro sa to potvrdilo na ihrisku.

V júni ubehne desať rokov od chvíle, keď Slovensko na majstrovstvách sveta v Juhoafrickej republike senzačne zdolalo Taliansko 3:2 a postúpilo do osemfinále.

Všetkých zaskočil, kam sa hrabal

Už pred súbojom proti Taliansku bol tím trénera Vladimíra Weissa takmer odpísaný, lenže slovenské futbalové povstanie spôsobilo najväčší šok šampionátu.

Majstri sveta skončili a 28-ročný Róbert Vittek sa vkradol medzi najväčšie hviezdy turnaja.

Talianov zrazil dvoma gólmi. Ale to by nestačilo. Rozhodujúci gól dal muž, na ktorého by pred zápasom nestavil ani najväčší hazardér.

Vtedajší hráč Trnavy Kamil Kopúnek sa bez ostychu prehnal okolo Cannavara, prešmykol sa aj medzi ďalšími dvoma obrancami a elegantne špičkou kopačky prehodil vybiehajúceho brankára Marchettiho.

Nenápadný stredopoliar, ktorý mal úlohu brániť, zaskočil všetkých. „Však som aj z lavičky počul, že kam sa hrabeš,“ priznal Kopúnek.

Bol to jeho prvý dotyk s loptou. Do hry naskočil tri minúty pred koncom zápasu. Už to, že sa dostal do 23-člennej nominácie, bolo prekvapením.

Nečakaný ťah

Weissovi vyšiel proti Talianom ťah, keď nasadil do základnej zostavy dovtedy v reprezentácii takmer nepreverených hráčov.

Krídelník Miroslav Stoch priniesol oživenie a Juraj Kucka bol zrejme najlepším hráčom na ihrisku. Zanechal taký dojem, že sa do Talianska aj predal.

Taliani pred zápasom hovorili takmer výhradne o sebe, súpera si nevšímali.

Jasní favoriti sa pripravovali v obrovskom komplexe, ktorý mal neporovnateľne vyšší komfort ako ten, v ktorom boli Slováci.

„Hneď po narodení syna je dnešok mojím najšťastnejším dňom v živote. Je to také neuveriteľné. Všetci Slováci sú teraz šťastní a radujú sa z futbalu,“ vyhlásil Weiss. V očiach sa mu ligotali slzy.

Oslavovali. A potom mlčali

Otravné trúbky vuvuzely trúbili tak nejako z povinnosti, zato z kútov strmých tribún arény Ellis Park v Johannesburgu tryskala skutočná eufória.

Fanúšikovia na nohách, vlajky nad hlavou. Futbalisti v bielych v dresoch so slovenským znakom na trávniku mohutne oslavujú.

So záverečným hvizdom za nimi vyštartovali z lavičky aj náhradníci a spoločne sa objímajú v hlúčiku pri stredovom kruhu. Potom s vlajkou obiehajú okolo celého štadióna, poskakujú a tlieskajú fanúšikom.

Po zápase sa stala dovtedy nevšedná vec.