Český rekordér začínal na dedine. Pil pivo, chodil na diskotéky a smiali sa mu

BRATISLAVA. Je to príbeh chlapca, ktorý vyrastal na dedinských ihriskách. Od štrnástich pil pivo, mal rád zábavu a s kamarátmi chodil na diskotéky.

Po dokončení učňovskej školy pracoval v Jednotnom roľníckom družstve ako údržbár motorovej techniky. Cez deň sa v montérkach hrabal v traktoroch a podvečer si šiel zatrénovať.

„Mal som pocit, že to takto bude navždy. Budem chodiť do práce a hrať futbal pre radosť. Mal som ho odmalička rád, ale nič viac som v ňom nehľadal,“ opisuje bývalý český futbalista Jan Koller na portáli befrazi.cz.

Z dvojmetrového chlapíka sa mnohí vysmievali pre jeho neohrabanosť. Cez okresné súťaže prešiel do Sparty Praha a neskôr do zahraničia, kde sa stal hviezdou Borussie Dortmund.

Napokon sa z neho stal najlepší strelec českej futbalovej reprezentácie a jedna z najvýraznejších postáv českého futbalu.

Ako dieťa nechcel toľko vyčnievať

S futbalom začínal v Smetanovej Lhote, kde prvé žiacke družstvo založili, až keď dali dohromady dosť detí. A zápasy hrávali len s tímami z okolitých dedín.

„Nemali sme žiadne žiacke kategórie. Šesťroční hrávali pokojne so štrnásťročnými. Len sa hodila lopta a začala trma-vrma. Kto ju prežil, uspel,“ spomína Koller.

Odmalička vyčnieval svojou postavou. Vždy patril k najvyšším v triede, ale medzi štrnástym a pätnástym rokom sa vyšvihol tak, že postupne meral viac ako dva metre.

Skoordinovať takú výšku nie je jednoduché a preto sa často stával terčom posmešných poznámok. Či už na lyžiarskych pretekoch od rodičov ostatných detí alebo pri futbale.

„Mrzelo ma to. Prial som si byť menší. Nechcel som toľko vyčnievať. Až postupne som svoju výšku začal brať ako výhodu,“ dodáva.

Keď prestúpil v doraste do vedľajšej dediny, v tíme nemali brankára. A keďže Koller bol vysoký, šupli ho medzi tri žrde.

V šestnástich ako brankár odišiel do Strakoníc, kde prvý raz zažil, aké je to pravidelne trénovať.

„Až tam som zistil, že chytanie ma nebaví. V zápasoch proti horším tímom som celú dobu len stál a nemal žiadnu prácu. Ja som chcel behať, ťahalo ma to dopredu,“ pokračuje Koller.

Tlačovú konferenciu mali v krčme

A tak sa v sedemnástich vrátil do svojej rodnej dediny, vybavil si lekárske potvrdenie, aby mohol hrať za seniorov a postavil sa do útoku vedľa svojho staršieho brata.

Vo svojej prvej sezóne začal strieľať góly a klub postúpil do I. B triedy, čo je siedma najvyššia česká futbalová liga.

„Nemali sme žiadne tréningy. Len sme prišli na zraz a hrali. Po zápasoch nasledovala tlačová konferencia v krčme pri pive,“ vraví bývalý český futbalista.

So staršími spoluhráčmi sa snažil držať krok nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Držal sa ich na diskotékach, ktoré boli bežnou praxou aj pred zápasom.

„Raz som prišiel na zápas trochu opitý a musel som sa prehnúť cez zábradlie za bránou a vyhodiť, čo ma tlačilo v žalúdku. Odpľul som si a behal ďalej,“ opisuje Koller.

Myslel si, že to takto bude pokračovať navždy. Necítil sa byť výnimočný. Aj preto, že oňho iné kluby nemali počas mládežníckych rokov žiadny záujem.

„Nebol som typ, ktorý by sa niekam pchal. Bral som to tak, že keď vo mne žiadny tréner nič nevidí, nemám nárok niekoho prehovárať,“ dodáva.

Konečne zohnali kopačky na jeho nohu

Svojimi gólmi však napokon zaujal funkcionára z Milevska, ktoré hralo štvrtú najvyššiu súťaž. Do tímu prišiel na skúšku a pokračoval vo svojom streleckom apetíte.

„Mal som devätnásť a prvýkrát som za futbal dostával peniaze. Dvesto korún za vyhraný zápas,“ prezrádza 47-ročný bývalý futbalista.

Popri futbale brigádoval v Národnej banke. Bolo to v čase, keď sa po rozdelení Československa sťahovali z obehu peniaze.

„Boli sme v protiatómovom kryte, kam sa vozili drobné peniaze. Rukami mi prešli milióny korún. Ešte skôr, než som si ich zarobil futbalom,“ priznal.

Jeho ďalší prestup sa vyjednal v krčme. Pričom Koller pri ňom ani nebol. Všetko zaňho vybavili kamaráti, ktorí mu sprostredkovane vybavili tréningy v rezerve Sparty Praha.

V lete 1994 už podpisoval svoju prvú futbalovú zmluvu, ktorá mu garantovala štyritisíc korún mesačne.

„Dôležitejšie bolo, že mi konečne niekto zohnal kopačky na moju obrovskú nohu. Už som nemusel hrať v žlto-čiernych gumotextilkách, ktoré v daždi vždy zvlhli a na ihrisku som sa miesto behania skôr kĺzal,“ načrtol Koller.

Bol v tranze pri góle i počas rozhovoru

V zimnej prestávke sa dostal do prvého tímu, za ktorý hrávali Pavel Nedvěd či Horst Siegl. Po pár prípravných zápasoch s tímom odišiel aj na sústredenie do Španielska.

„Predtým som bol v zahraničí len raz. S rodičmi na Balatone. Nikdy predtým som neletel lietadlom. Nemal som ani pas. Nenapadlo mi, že ho budem potrebovať,“ vravel Koller.

Na jar už začal ako náhradník v áčku. A zrazu už len na prémiách za jeden víťazný zápas zarobil dvakrát viac peňazí ako mal v zmluve.

Dedinský chlapec zrazu žil v inom svete.

Svoj premiérový gól za Spartu strelil v mestskom derby proti Bohemiansu. V druhom polčase vystriedal Pavla Nedvěda a, ako inak hlavou, poslal svoj obľúbený klub do druhej ligy.

„Okamih, keď mieri lopta do siete, mám dodnes pred očami. Bol som úplne v tranze,“ zdôrazňuje.

Zdalo sa, že v ňom bol aj po zápase, keď absolvoval svoj prvý rozhovor, ktorý sa stal postupne virálnym.

V Sparte postupne zo zostavy vytlačil Horsta Siegla, ktorý bol obľúbencom sparťanských fanúšikov. Aj preto ho viacerí z nich začali urážať.

Na svojej strane nemal ani spoluhráčov.

Za pretvárku na dedine dostanete po hube

Aj preto bol odchod do belgického Lokerenu preňho vyslobodením. Opäť to bola len skúška. Hoci si ho v klube nechali, zo začiatku nebol ani medzi náhradníkmi. Sedel len na tribúne.

Postupne si však získal miesto v zostave a v tretej sezóne sa stal už najlepším strelcom súťaže. A prišla zákonite pozvánka do reprezentácie, ktorú čakal prípravný zápas proti Belgicku.

A tak zrazu sedel v kabíne s hráčmi ako Karel Poborský, Vladimír Šmicer, Tomáš Řepka či Pavel Nedvěd.

„Keď oni začínali na medzinárodnej scéne, ja som chytal druhú dorasteneckú ligu alebo si išiel cez víkend zakopať v Smetanovej Lhote,“ konštatuje Koller.

V súčasnosti je s 55 gólmi najlepším strelcom českého národného tímu. Za mnohé vďačí aj dedinskému prostrediu, ktoré mu dalo základy do futbalového života.

„Stále sme sa hýbali na čerstvo vzduchu. Raz sme hrali nohejbal, inokedy liezli po stromoch či cez ploty, v zime hrali hokej,“ opisuje Koller.

„Dodnes s kamarátmi súťažíme, ako keď sme boli deti. To je svet, ktorý mi sedí. Na nič sa nehrať. Za pretvárku na dedine dostanete po hube. Obrazne a niekedy aj doslova,“ dodáva.