Aj Varga bol prešovskou futbalovou stálicou

Toňo, ako ho spoluhráči i známi oslovovali, bol prvý z plejády rovnakého mena v zeleno-bielom drese, niektorí ďalší sa prezentovali neskôr, pravda, aj v zostavách iných klubov. Zámerne tak hovoríme preto, aby si niekto nemyslel, že ide o rodinnú ságu. Podľa bývalého štatistika čs. futbalu Pražana Luboša Jeřábka Anton odohral v I. lige 138 zápasov.

KOŠICE. Pravda, okrem prešovských stretnutí hral Anton Varga v roku 1955 ešte rok v drese Tankistu Praha. Pochopiteľne, v tých rokoch mala najvyššia súťaž zväčša 12 a 14 mužstiev, takže jeho vizitka ozdobená aj piatimi ligovými gólmi hovorí za všetko.

Z útočníka obranca

S jeho menom v najvyššej súťaži sa stretávame už v roku 1952, teda keď Prešov vstupoval do tretieho ligového ročníka, a odvtedy hral do konca sezóny 1962/63. V prvých rokoch nastupoval v útoku, preto aj pri povestných strelcov, akými boli bratia Pavlovičovci, Petroš, Martinček, Kozman, Šimanský a ďalší dal ešte päť gólov, potom však definitívne nastupoval v zadných radoch, takže siete prestal napínať. Za dlhé roky ligu hral s vyše sto futbalistami a v roku 1952 nastupoval s takými známymi menami, akými boli brankári Mrlina, Sabanoš, Tibenský II. a v poli hráči Sabol, Ján Karel, Semeši, Tesár, Kušnír, Kuchár, Danielis, bratia Pavlovičovci, Pucher, Vido, Šimanský Jakubík a hrajúci tréner Jozef Karel. A keď v ročníku 1962/63 v I. lige končil, jeho spoluhráčmi boli Bobok, Pašiak – Majerník, Bomba, Žarnay, Krzák, Páll, Rias, Kravárik, bratia Pavlovičovci, Petroš, Gavroň, Ferenc I., Kozman, Martinček, Jacko, Seman a v role trénerov vystupovali jeho prví spoluhráči brankár Sabanoš a profesor priamych kopov Kuchár. Aj preto mal medzi prešovskými futbalistami i priaznivcami v hľadisku veľké uznanie.

Hral aj na hodoch

Zápasom s takým prívlastkom nemohol byť žiadny iný, ako duel Tatran Prešov – Slovan Nitra 8. mája 1961, v ktorom domáci triumfovali 8:1. Pod tento nie každodenný výsledok sa podpísala táto víťazná zostava: Večerka – Varga, Čepček, Janoščin, Bomba, Rias, L. Pavlovič, Kozman, R. Pavlovič, Martinček, Kulan. Nuž, pre domácich na ihrisku i divákov za bariérami to bola radosť aj potešenie, a pre Martinčeka o to viac, že jeho oficiálne evidovaných šesť gólov v jednom zápase dodnes nik neprekonal! Pochopiteľne, každý raz musí s veľkým futbalom končiť. Výnimkou nebol ani Anton Varga, ktorý pri mnohých slávnych by si bol zaslúžil tiež trochu viac, ale to nerešpektovalo jeho zranenie, no ani to ho nikdy od obľúbeného futbalu a zeleno–bielych farieb neodrádzalo. Svedčí to tiež o tom, že prešovskí internacionali boli od svojho zrodu jeho srdcovou záležitosťou a nechýba medzi nimi až dodnes. Čerstvý jubilant pri svojom pokročilom veku je svieži, čo je dobre a vzácne nielen pre neho, ale i celý prešovský futbal. Nuž, nech ešte pre jeho dobro žije, čo najdlhšie. Veď stále je uznávanou stálicou.