Menej tragédií? Motorkári na Dakare budú padať do vankúša

BRATISLAVA. „Keď idete na Dakar, musíte rátať aj so smrťou,“ vravel po návrate z poslednej púštnej rely v januári 2020 Štefan Svitko.

Slovenský motocyklista naplno zažil, aká krutá môže byť táto súťaž. Po pádoch pomáhal až štyrom súperom a bol prvý aj pri nehode Pabla Goncalvesa.

Portugalčan tragicky zahynul. Svitko ho pomáhal oživovať a zdravotníkom asistoval viac ako polhodinu.

Celý život sa mu odohral pred očami

Pádom vo veľkej rýchlosti sa na Dakare nedá vyhnúť. Pretekári sa pohybujú v neznámom teréne a práve motorkári sú pri nich najmenej chránení.

„Keď idete stopäťdesiatkou v teréne, neviete, čo vás čaká. Aj keď sme šli traja spolu, videl som, ako v stotridsiatke niekomu uskočí zadné koleso.

Stačí malá nerovnosť a padnete. Sám som mal ťažký pád pred troma rokmi, keď som preletel cez riadidlá,“ opisoval Svitko.

Vážny pád zažil v minulosti na Dakare v Južnej Amerike aj ďalší slovenský pretekár Ivan Jakeš. Tiež preletel cez riadidlá.

„Celý život sa mi v sekunde odohral pred očami. Myslel som si, že toto už je ono,“ opisoval Jakeš, ako sa cítil, keď preletel cez motorku vo veľkej rýchlosti.

Nakoniec si poranil obe nohy.

Znížia rýchlosť

Práve po tragickej nehode Goncalvesa na poslednom Dakare sa organizátori rozhodli sprísniť viacero opatrení v záujme väčšej bezpečnosti.

Motorky budú mať obmedzenú maximálnu rýchlosť na 150 kilometrov za hodinu. Je to skôr kozmetická zmena, keďže maximálna rýchlosť je okolo 180 km/h.

V kritických úsekoch bude ešte nižšia – 90 km/h. Aj pri takej rýchlosti však môže prísť k vážnym zraneniam.

Najdôležitejšou novinkou je však airbagová vesta. Povinne ju budú mať pretekári na motorkách a štvorkolkách. Práve airbag by mal počet smrteľných nehôd znížiť.

Goncalves skonal na zástavu srdca v dôsledku straty krvi. Je pravdepodobné, že vesta by jeho náraz zmiernila a zranenia by neboli také vážne.

Nafúkne sa za 0,5 milisekundy

Ako funguje airbag pre motorkárov?

Vesta je súčasťou chrániča hrudníka a chrbtice. Navonok ju vôbec nie je vidno. Tvorí ju pás, ktorý obopína krk, hrudný kôš a spodnú časť chrbta. Pripomína vestu na vodné športy.

Sfúknutá vesta je pripojená k bombičke oxidu uhličitého. V prípade pádu sa nafúkne za 0,5 milisekundy.

Vesta by mala reagovať na pády v rýchlosti nad 30 kilometrov za hodinu, aby sa nenafukovala zakaždým. Pády vyhodnocuje čip, ktorý je schovaný v bedrovej časti a analyzuje, či sa pretekár pohybuje prirodzene.

Po páde bude musieť pretekár vestu manuálne sfúknuť a pripojiť novú náplň CO2. To zaberie nejaký čas.

Zatiaľ nie je isté, či tento čas organizátori pretekárom odrátajú od celkového času. V prípade viacerých pádov totiž môže takto jazdec stratiť v priebehu etapy aj viac ako desať minút.

Najnáročnejšie to bude pre amatérskych pretekárov, ktorí majú v etape aj desať a viac pádov. Budú musieť nosiť adekvátne množstvo bombičiek.

Pretekárovi, ktorý nebude mať počas etapy k veste pripojenú plnú bombičku, bude hroziť vylúčenie z pretekov.

Svitko vestu neskúšal

Airbagové vesty testovali viacerí svetoví jazdci v októbri a v novembri. Svitko si ju však pred Rely Dakar nemal možnosť vyskúšať.

„Bunda mi prišla iba nedávno a nemám k nej ani bombičky, čiže to nemám ako otestovať. To nás ešte čaká priamo v Saudskej Arábii,“ vravel Svitko pre stránku redbull.sk

Na Dakare tento rok štartujú až štyria slovenskí pretekári, všetci na motorkách. Okrem Svitka nechýba veterán rely Ivan Jakeš, nováčikmi sú Martin Benko a Erik Vlčák.

Rely sa bude celá konať na území Saudskej Arábie. Štartuje 2. januára prológom, ktorý určí štartové poradie pre prvú etapu.

Trasa má dvanásť etáp a celkovú dĺžku 7646 kilometrov.