BRATISLAVA. Bývalý slovenský reprezentant Martin Štrbák po skončení hokejovej kariéry nezaháľal a rozhodol sa venovať trénerstvu. V súčasnosti pôsobí ako asistent pri juniorskom národnom tíme. 

Zvolil pre Slováka netradičný spôsob, šiel študovať hokej do Fínska. Jeden a pol sezóny strávil na Univerzite aplikovaných vied Haaga-Helia. Na sever Európy cestovala celá rodina. 

„Bolo to dlhé rodinné rozhodnutie. Nemienil som už ísť sám. Bavili sme sa o tom dlho. Pýtal som sa syna Maxima, či tam chce ísť do školy a hrať hokej. Už to nebolo iba moje rozhodnutie. Mal zázemie i v Košiciach, kamarátov. Jeho reakcia ma vtedy prekvapila. Okamžite chcel ísť,“ opísal štyridsaťosemročný bývalý obranca. 

Syn Maxim vo Fínsku hokejovo vyspel. Odmenou mu bol výber v druhom kole tohtoročného draftu NHL. Siahlo po ňom Buffalo Sabres. 

Plač a húževnatosť

Keď sa Maxim narodil, otec pôsobil v Rusku. Jeho prvé hokejové kroky boli na moskovskom ľade. 

„V čase, keď Maxim začínal s hokejom, som sa zranil. Bol som po operácii menisku. Týždeň po zákroku mi klubový doktor odporučil individuálne korčuľovanie. Vtedy som mal k dispozícii celú ľadovú plochu. Maxim mal päť rokov, prvýkrát som ho obliekol do výstroja a nazul mu korčule. Už si na to nepamätá, ale viackrát sme sa o tom rozprávali. 

Jeho kroky však boli iba popri mantineli. Podržal som ho, spadol, postavil sa a opäť spadol. Zopárkrát plakal, ale povzbudzoval som ho. Vravel som mu, nech skúsi prejsť sám celé kolo. Videl som na ňom, že je veľmi húževnatý. Snažil sa, veľmi sa sústredil, aby nespadol. Pomalými krokmi prešiel celé kolo bez pádu,“ prezradil do detailov otec. 

Maxim sa pri jeho rozprávaní niekoľkokrát jemne pousmial. Na prvé kroky na korčuliach si nespomína. „Bolo to dávno, dávno,“ poznamenal s úsmevom. 

„Pamätám si, ako som neskôr začínal v Košiciach, kde otec hrával naposledy. Vtedy som hokej už vážnejšie vnímal,“ pokračoval Maxim. Martin Štrbák posledné štyri roky v kariére obliekal dres Košíc, s ktorými získal dva slovenské tituly (2014 a 2015). 

Štúdium a hokej na severe Európy

Maxim pôsobí na rovnakej pozícii ako otec. Takisto je z neho obranca. „Vyvíjalo sa to prirodzene. Pozíciu obrancu som si obľúbil. Otec však hral na ľavú stranu a ja hrám na pravú. Všetko nie je také isté,“ upresnil. 

Hokej sa stal jeho vášňou. „Nikdy sa nestalo, aby som ho budil ráno na tréning. Skôr som sa ho pýtal, či ho to baví a či sa mu to páči. Snažil som sa ho motivovať,“ prezradil otec. 

Martin Štrbák má i staršieho syna Martina, ktorý sa tiež venoval hokeju. Pri športe však neostal. „Obom chlapcom sme vytvárali podmienky, aby mohli robiť, čo ich napĺňa. S manželkou sme ich podporovali.“

Celá rodina sa po skončení otcovej kariéry presťahovala do Fínska. Otec i synovia študovali v škole. Maxim mal vtedy dvanásť rokov. 

Štrbákov študijný program trénerstva sa vyučoval v obci Vierumäki, ktorá je športovým centrom. Práve vo Vierumäki je vybudované aj veľké tréningové stredisko Fínskeho olympijského výboru.

Vzdeláva sa tu väčšina domácich i zahraničných trénerov. Doobeda sa venujú škole, poobede práci v klube. Škola a prax bola prepojená. Podobné štúdium nedávno ukončil i tréner HK Dukla Ingema Michalovce Peter Kúdelka. 

„Začiatky vo Fínsku boli trošku náročnejšie, bolo to nové prostredie. Postupne sme sa usadili. Mali sme vlastné zázemie, ubytovanie, Maxim mal školu, ja tiež. Trénoval som i jeho vekovú kategóriu. Niektoré hodiny sa nám prelínali. Bolo to príjemné. Na Fínsko mám dobré spomienky,“ prezradil bývalý reprezentant. 

Druhý domov

Martin Štrbák sa po dvoch rokoch vrátil na Slovensko a usadil sa na lavičke reprezentácie do dvadsať rokov ako asistent trénera. Maxim ostal vo Fínsku. Dostal ponuku z tímu Jokerit Helsinki. 

„Mám na Fínsko veľmi dobré spomienky, prostredie bolo výborné. Zvykol som si, bol to pre mňa druhý domov. Predsa len som tam strávil päť rokov. Fínsky hokej mi sadol a pomohol mi vyvinúť sa tam, kde som. Cítil som sa tam veľmi komfortne.“

Vo fínskom klube hral postupne za šestnástku, osemnástku i dvadsiatku. V čase pandémie si odskočil na Slovensko a zapojil sa do projektu osemnástky. 

„Celú sezónu odohral v projekte, veľmi mu to pomohlo. Nikde vo svete sa nehralo a toto bol jediný tábor na Slovensku, kde sa hráči mohli ďalej rozvíjať. Hrali súťaž proti mužom, čo bolo super. V tom nešťastnom období, to dopadlo dobre,“ povedal otec. 

Nová skúsenosť v zámorí

Minulú sezónu sa Maxim rozhodol pre americkú juniorskú ligu USHL, kde si zahral za tím Sioux Falls Stampede. 

„Max sa rozhodol sám. Často sme spolu volali, večer alebo po zápase. Vypytoval som sa, ako to vníma a cíti. Riešili sme i veci, čo sa týka zápasov. S manželkou riešil nehokejové veci,“ uviedol otec. 

„Musel som si zvyknúť na viacero vecí, či z hokejovej stránky alebo ľudskej. Nebol som sám. Mal som tam Adama Žlnku, ktorý tam bol i sezónu predtým. Vzájomne sme si pomáhali a spríjemnil mi prostredie. Hodnotím to pozitívne,“ dodal osemnásťročný obranca.