Najlepší podpis voľného hráča v histórii Chicaga Blackhawks? Iste by sa objavilo viac kandidátov, no najvážnejším je pravdepodobne útočník spod Tatier. Marián Hossa prišiel do klubu po dvoch neúspešných finálových účastiach s túžbou to konečne dotiahnuť do víťazného konca.
V roku 2008 to nevyšlo v drese Pittsburghu Penguins proti Detroitu. O rok neskôr nastala úplne opačná situácia, keď Hossa v drese Red Wings prehral proti Pittsburghu. Prvého júla 2009 ale urobil najlepší krok v kariére. Podpísal dvanásťročný kontrakt s Chicagom a už v jeho prvej polovici mal na konte tri Stanleyho poháre.
Na chvíle z konca play-off 2010 si rád zaspomínal, keď NBC opäť spojili víťaznú družinu. Napríklad na gól-negól Patricka Kanea: "Myslím, že to pokojne môžeme nazvať najbizarnejším gólom v predĺžení, pretože to bolo šialené, že sme vyhrali takýmto gólom. Videl som Kanera a niektorých ďalších chlapcov, ako sa tam radujú, tak sme začali skákať zo striedačky a ani sme nevedeli, či by sme vôbec mali oslavovať. Myslím, že som šiel rovno za rozhodcom uistiť sa, keďže som bol tretíkrát v rade vo finále, či bol puk v bráne. Keď povedal, že áno, začal som oslavovať a zhodil zo seba bremeno."
Na čo Hossa ale nezabudne nikdy a k čomu sa mu viažu najväčšie emócie je moment, keď Jonathan Toews zdvihol nad hlavu Pohár a po chvíli sa začal obzerať. "Kde je Hoss?" volal. Vedel, pre koho bola cesta za Stanley Cupom veľmi ťažká. Vedel, kto si musel prejsť dvomi obrovskými sklamaniami, aby ho mohol zodvihnúť a pobozkať.
"Pamätám si ten moment, keď mi Jonny dal Pohár po zápase a keď ho pustil, v prvých chvíľach ma prekvapilo, aký je ťažký," povedal legendárny krídelník. "Potom som sa s tým povozil dookola a povedal, že sa mi splnil hokejový sen. Nezabudnuteľný pocit."