BRATISLAVA (SFZ/PETER ŠURIN) - Premiérový zraz reprezentačnej šestnástky uspokojil nového trénera Branislava Fodreka. Čo mu päť dní s týmto tímom dalo, hovorí v rozhovore pre futbalsfz.sk.

Čo vám ukázali prvé spoločné dni s reprezentačnou šestnástkou, vrátane dvoch víťazných medzištátnych zápasov s tímom Čiernej Hory?

“Poskytli nám reálny obraz o hráčoch. Aj keď sa pôvodná nominácia z dôvodov niekoľkých zranení máličko obmenila, nebol to žiaden problém, priestor tak dostali ďalší z našej základne. Chceme si zmapovať všetkých, ktorí vekovo spadajú do tejto kategórie, toto bol prvý zraz, mali sme  tak k dispozícii prvú várku. Jedna vec je vidieť chlapcov v domácej súťaži, iná na medzinárodnom fóre, v priamej konfrontácii so zahraničným súperom.“

Potvrdili sa počas týchto dní vaše očakávania o tíme a jednotlivcoch?

“Očakávaniam sa vyhnúť nedá, to je samozrejmé, na druhej strane s kolegom asistentom Martinom Žambom sme realisti. Počnúc reprezentačnou dvadsaťjednotkou trénera Guľu je nastavený nejaký model, v týchto mantineloch idú aj kolegovia pri ďalších mládežníckych národných tímoch, Albert Rusnák s devätnástkou aj Marek Bažík so sedemnástkou. Pochopiteľne, každý tím má svoje špecifiká, ale je tu snaha dodržať  spoločnú pečať. Aby som sa nevyhol odpovedi: niektorí chlapci očakávania naplnili, niektorí ich predčili, boli aj takí, ktorým tento zraz nevyšiel úplne ideálne. Sú to všetko mladí hráči, potrebujú čas, trpezlivosť, pochopenie.”

Je v kategórii, ktorú máte pod palcom, dostatočne široká základňa?

“Pokiaľ ide o početnosť, v domácej lige je futbalistov dostatok. Iná je samozrejme otázka kvality, schopnej medzinárodnej konfrontácie. Do úvahy treba brať aj nefutbalové okolnosti – vek, fyzický rast, školu, ďalšie faktory. Vychádzame z toho, že im chceme vštepiť prístup k futbalu, vzťah k nemu, aby mu odovzdali všetko. Sú na začiatku svojej kariéry, v ich veku sa mnohé - ak nepoviem, že všetko - môže zmeniť za polroka – rok. Pochopiteľne, vychádzajme z  našej slovenskej reality: čo sa početnosti týka, nemôžem sa porovnávať s európskymi gigantami rangu Nemecko, Francúzsko či Španielsko, ale v pomere k tomu, koľko nás na Slovensku je, máme stále dosť talentov a dobrých hráčov.“

Poviete mená tých, ktorí vás uspokojili či dokonca nadchli počas tohto zrazu?

“Verejne a v tejto chvíli nie.“

Hrá reprezentačná šestnástka ešte stále viac „detský“ futbal alebo sa už priblížila juniorskému?

“V tomto veku robí rok veľa, takže od sedemnástky už možno právom očakávať viac ako od šestnástky a od devätnástky viac ako od sedemnástky. Ale aj my sme sa snažili, a budeme v tom pokračovať, posúvať futbal v našom podaní ďalej a vyššie, pričom musíme brať do úvahy, že chlapci sa stále učia a všetko nasávajú ako špongia.”

Čo vás teda najviac potešilo počas zrazu?

“Prístup každého jedného. Chlapci dobre trénovali, do zápasu šli naplno, nebol najmenší problém. Výsledky nie sú úplne najpodstatnejšie, ale boli to oficálne medzištátne zápasy, takže naše dve víťazstvá šli do sveta. Chceli sme vyhrať, šli sme za víťazstvom až do konca. To potešilo tiež. V našej hre som videl veľa dobrého, boli tam aj chybičky, ale na to majú títo hráči ešte nárok. Dôležité je, aby ich často neopakovali.“

Náš najväčší nedostatok?

“Nedokázali sme sa častejšie presadiť gólovo. Herne sme v oboch zápasoch dominovali výraznejšie, než o tom hovoria konečné výsledky. Veľa sa narobíme na gól, ale to nie je problém len tejto kategórie.“

Osvedčil sa váš novovytvorený realizačný tím?

“Absolútne. Pre mňa úplne nový nie je, s Martinom Žambom sme spolu robili pri mládeži v Senci, sadli sme si ľudsky aj pracovne. S Lukášom Hačkuličom sa poznáme z Dunajskej Stredy, s Matejom Babicom sme tiež boli chvíľu na jednej klubovej lodi, takže takto pokope to je nový realizačný tím, ale s už existujúcimi dobrými vzťahmi. A to je základ, keď funguje realizačný tím, funguje aj kabína.“

Aký má reprezentačná šestnástka najbližší program?

“Začiatkom októbra dva zápasy s Českom, jeden doma, jeden u súpera.  A na prelome novembra a decembra turnaj v Izraeli.“