Čerstvým oslávencom z veľkej futbalovej „dynastie“ hráčov, ktorí naháňali (či naháňajú) koženú loptu na trávnikoch Prešovského a Sabinovského okresu, je Juraj Jurko. Bývalý pravý obranca Ličartoviec sa práve dnes dožíva pekného životného jubilea sedemdesiatych rokov. Vysoká postava, s číslom 2 na drese, ho predurčovala dominovať v hlavičkových súbojoch, okrem toho vynikal aj rýchlosťou a dobrým ťahom na bránu súpera po „jeho“ strane. Charakterizovala ho však tiež kamarátska a pokojná povaha, svojím správaním pripomínal futbalového džentlmena, ktorý rozhodcom uľahčoval prácu tým, že rešpektoval ich verdikty a nikdy s nimi na túto tému nediskutoval. „On by sa tým nikdy nepochválil, no poviem vám, že si nepamätám, aby bol niekedy dostal žltú kartu za rečnenie,“ charakterizoval svojho bývalého spoluhráča i najlepšieho kamaráta „parťák“ z ličartovskej obrany Jozef Leško. Obaja spolu tvorili akoby nerozlučnú dvojičku nie len na trávniku, ale tiež v súkromí a dokonca aj v tej istej „firme“, keďže dlhých 28 rokov spolu pracovali v štátnom podniku Agrostav. Na jubilanta tiež prezradil, že bol výborným plavcom, „Jurko, keď povedal, že popláva do polovice Šíravy, tak to aj urobil. A v pohode si potom plával späť na breh.“
Od čerstvého sedemdesiatnika sme sa dozvedeli, že z množstva zápasov, ktoré za Ličartovce odohral, si najradšej spomína na víťazstvo 5:0 nad Duklou Prešov v Zimnom pohári. „My sme vtedy získali aj celkové prvenstvo v tejto súťaži, na rok si však takto narýchlo nespomeniem,“ zalovil v pamäti J. Jurko, ktorý ukončil aktívnu činnosť v roku 1984.
Spoločná fotografia je práve z vyvrcholenia úspešného pohárového ťaženia Ličartoviec, J. Jurko je v rade stojacich ôsmy zľava, po jeho pravej ruke J. Leško.
Oslávencovi na záver zaželajme do ďalších rokov veľa zdravia, lásky a rodinnej pohody.