Do klubu päťdesiatnikov vstúpil nedávno Peter Hudák (na snímke v prednom rade s košíkom v ruke). Možno sa niektorí opýtajú: ktorý Hudák? Nuž, taký Hudák je možno len jeden. Momentálne vedúci A mužstva FK Dubovica, účastníka 7. ligy ObFZ Prešov.

Nuž a prečo je taký Hudák možno len jeden? Výnimočností je viac. Spomínanému oslávencovi by mohla „prischnúť“ aj prezývka celoživotný kapitán. S páskou na rukáve totiž hrával už ako žiak, neskôr ako dorastenec, no a dlhých sedemnásť rokov aj v tíme dospelých. Rovnako je tu iný dôvod. Celý život bol vernú jednému klubu – FK Dubovica. Tomu, v ktorom v roku 1985 s futbalom začínal. Za sebou má aj trénerskú kariéru, pri ktorej si vyskúšal prácu pri všetkých vekových kategóriách. Je držiteľom licencie C. Určitý čas pôsobil aj ako zástupca prezidenta klubu. Ako člen výboru FK sa zúčastňoval na mnohých brigádach v rámci zveľaďovania športového areálu a ihriska v obci.

Čo sa týka hráčskej aktívnej činnosti, rád spomína na niektoré skutočnosti, fakty, čísla... Napríklad na päť gólov do siete dorastencov Hermanoviec v roku 1990, na tri premenené penalty v Tulčíku o päť rokov neskôr, na úspešne zrealizovanú penaltu v poslednej minúte zápasu vo Finticiach (1997). Na poslednú loptu v sieti súpera v kariére, bolo to v jeseni 2012 v Petrovanoch. Suma sumarum, ako obranca zaznamenal v kategórii dospelých okolo troch desiatok gólov. Po spomienke na úvodné dve stretnutia seniorskej kariéry sa už teraz pousmeje. „V obidvoch som si dal vlastenca. To ešte vtedy platila malá domov. O čosi neskôr bol jeden z majstrovských duelov výnimočný tým, že kapitán domácich Kapušian sa volal Luboš Hudák, kapitán hostí Peter Hudák, rozhodca Ján Hudák.“

Neopomenul ani útočníkov z radov súperov, ktorí ho nútili byť o čosi viac v strehu, než ostatní a neustále na sebe pracovať. Martin Jašš z Torysy, Róbert Olejár z Petrovian či Rudolf Šesták z Demjaty. Najpríjemnejšie spomienky sú ale aj tak bývalých spoluhráčov, „na piatkové taktické porady a nedeľňajšie, nazývali sme to, tlačovky po zápase,“ ozrejmuje, smejúc sa filigránsky popod nos, niektoré pojmy z hráčskej kabíny. Avšak na niektoré mená z dubovickej partie vraj ostávajú osobitné spomienky: na Vincenta Onderča, Jána Sontága, Igora Verbovského a na „celoživotného súputnika“ Vladimíra Martoňáka.

V otcových šľapajach sa pred rokmi vydali aj dvaja synovia. Starší Samuel hral za mládež v Dubovici, no zranenie kolena a neskôr aj pracovné povinnosti mu nedovolili pokračovať v činnosti. Mladší Michal momentálne hráva za dorast Odevy Lipany. Ako P. Hudák zdôrazňuje, za posledných bezmála štyridsať rokov bol pri všetkých vzostupoch a pádoch dubovického futbalu.

A ponúkol ich sumár:

postup s dorastencami do 2. triedy v roku 1990

postup A mužstva do najvyššej okresnej súťaže v roku 1998

zostup do 2. triedy presne po desiatich rokoch

návrat medzi okresnú elitu v roku 2011

účasť v troch finálových zápasoch Letného pohára ObFZ Prešov, víťazstvo v roku 2011 (s Fričovcami 1:0)

v ankete Jedenástka roka 6. ligy ObFZ Prešov v roku 2008 uhádol najviac laureátov zo všetkých trénerov

Oslávencovi želáme do ďalších rokov hlavne pevné zdravie, ako aj veľa úspechov v osobnom i športovom živote.