Patrili k „stáliciam“ najvyššej okresnej súťaže, avšak, ako sa hovorí: čo bolo, bolo... Teraz pôsobia v 7. lige a na návrat medzi elitu, teda aspoň v tejto sezóne, nepomýšľajú. Dôvod je jednoduchý, nemajú na to body. Keď niet bodov, chýba aj niečo iné... Čo ešte, o tom sme sa rozprávali s trénerom futbalistov FFK Fričovce Dušanom Vysočanom mladším.

Začali sme krátkou zmienkou o časoch bývalých. Úplne zabudnúť na vrcholy fričovského futbalu sa nepatrí. Ktoré to boli?

To je pravda. Úspechy z minulosti by mohli byť minimálne motiváciou do budúcnosti. My radi spomíname na sezóny 2006/2007, 2008/2009 a 2011-2012, v ktorých sme bojovali o priamy postup z vtedajšej prvej triedy do kraja. Dovolím si tvrdiť, že sme mali mužstvo aj na štvrtú ligu.

Situácia je dnes diametrálne odlišná. V tabuľke ste na 11. mieste. Na čo najviac trpí fričovský futbal v poslednom období a na čo dopláca v tejto sezóne? A čo sa týka samotných prehraných zápasov, na čom mužstvo najčastejšie pohorelo?

Nedostatok hráčov, hlavne kvalitných, je to, čo nás trápi najviac. Lebo počet už nič nerieši ani v 7.lige.V ostatných súťažných zápasoch v tejto sezóne sme horeli hlavne na psychike a práve toto by som ešte viac zdôraznil. A týka sa to skoro všetkých našich hráčov. Mladí hráči nezvládajú zápasový stres a, žiaľ, tí skúsenejší ich akosi nevedia usmerniť. V kádri nám chýba vodcovský typ, individualita takéhoto rangu, v kolektívnom športe tak veľmi potrebná.

Pozitívnym obdobím boli tri nedele po sebe kedy ste dvakrát vyhrali (doma s Lemešanmi 2:1, v Kokošovciach 2:0), no najviac asi prekvapilo, že ste Záborskému dokázali zobrať body po domácej remíze 2:2. Čo sa podpísalo pod tento zaujímavý výsledok?

Tu sa ukázalo, čo sú popri kvalite aj skúsenosti z niekoľkoročnej praxe na ihriskách. Hrozilo nám, že ani nenastúpime na zápasy z dôvodu nízkeho počtu hráčov. A tak sme požiadali niektorých z tých, ktorým, ako sa hovorí, už videli kopačky na klinci. Mareka Magda, Anton Straka, Dušana Vysočana a Petra Kacvinský – všetci súhlasili a boli výraznou najmä výraznou psychickou oporou pre mladých. Hlavne posledný menovaný ukázal medzi žrďami, že zo svojho umenia nič nestratil. Čo sa týka merania síl so Záborským, základom bodového zisku bola disciplinovaná obrana, bojovnosť a nechýbalo veľa, aby sme sa boli tešili z výhry.

A naopak, ktorej z prehier sa dalo zabrániť vzhľadom na vývoj stretnutie, prípadne kvalitu súpera?

V Žehni, doma s Drienovom a Ostrovanami. Mali sme ich dobre rozohrané, no ako som už spomínal, chlapci ich nezvládli v hlavách. Herne to nebolo zlé, no keď je psychika na bode mrazu, výrazné zlepšenie čakať nemôžeme.

Je niečo, čo aspoň v samom závere rozhovoru poteší?

Máme radosť z krásneho multifunkčného ihriska, ktoré postavila obec na čele so starostom Jánom Mikulom. Využívame ho v nepriaznivom počasí a hlavne vo večerných hodinách, keďže osvetlenie trávnatej plochy je u nás nedostatočné. No sťažovať by sa nemal nikto v obci, lebo máme, podľa môjho názoru, najlepšieho starostu za posledné obdobia.