Ani futbalisti Lemešian nemôžu hovoriť o vydarenej jeseni v 7. lige ObFZ Prešov. Tobôž, keď je nekompletná, to je ale problém všetkých účastníkov. Prezident klubu Jozef Krešák hovorí zlom sne, no musí sa zmieriť s tým, že toto je realita. A s ním aj všetci ostatní, ktorí fandia tomuto klubu so 74-ročnou tradíciou.

„Deti nám robia radosť, u dospelých sa niečo udialo,“ povedal na úvod J. Krešák. A pokračoval v rozprávaní: „ Žiaľ útok, ktorý nám pomohol k postupu do 7. ligy, sa začal rozpadávať ešte pred začiatkom sezóny. Miroslav Sivák zmenil pôsobisko, Jakub Korem je dlhodobo zranený a Tomáš Tomko vynechal pre pracovné povinnosti skoro polovicu zápasov. V čase, keď sme zo známych príčin prišli o ihrisko, bolo na tréningu ešte asi 15 hráčov. Povedali si , že zdvihnú hlavy, aj keď nebudú hrať doma, že zoberú tréningy poctivo. Sami si dokonca vyhliadli  trénera, no z jeho angažovania nakoniec vzišlo. Veľa nádejí sme vkladali aj do hráčov narodených v rokoch 2000 a 2001, ale z ôsmich, ktorí by mohli hrať, jeden odišiel a zo zostávajúcich siedmich chodili na tréningy a zápasy iba traja.“

Lemešančania prehrali v prvom kole v Záborskom 0:2 a potom dvakrát 1:2 – v Hrabkove a vo Fričovciach. Ktorý z týchto zápasov mohol priniesť body, alebo mohol byť dokonca víťazný a čo tomu chýbalo?

„Naše úvodné vystúpenie naznačilo snahu kolektívu zomknúť sa, čo ma potešilo, hoci sme ho prehrali. Záborskému pomohlo k trom bodom aj vylúčenie nášho Mareka Staška, no treba zároveň dodať, že sme góly inkasovali po hrubých chybách obrany a brankára a z tohto pohľadu sa niet na čo vyhovárať. Obidve situácie aj naznačili našu jesennú slabinu, ktorou sa ukázala byť defenzíva. Vystriedalo sa v nej množstvo hráčov. Iba v Hrabkove ukázala výkonnosť, s akou by sa dala vysloviť spokojnosť. Tam sme celkovo ako mužstvo podali najlepší výkon, chlapci si zaslúžili aspoň bod. Vo Fričovciach sme zahodili čo sa dalo, z tohto uhla pohľadu sme si nezaslúžili bodovať. To sa podarilo až v Drienove, vďaka výsledku 3:2 v náš prospech. No nepotešil až tak veľmi, lebo sme po ňom dostali avízo o zajačích úmysloch dvoch opôr. Tie sa onedlho stali aj realitou, odišli na hosťovanie do Ploského.“

A nasledoval ďalší zápas, doma 2:3 s Malým Šarišom, ktorý chlapcov „dal dole“ a to hlavne po psychickej stránke. Mimochodom, v dátume bola povestná 13-ka (13. 9.). Prečo z toho nebola aspoň remíza?

„S Malým Šarišom sme hrali prvý domáci zápas - na ihrisku v Ličartovciach. Mal hrozný začiatok, už od prvej minúty sme prehrávali 0:1. Hosťom narástli krídla a len vďaka nášmu brankárovi Michalovi Vargovi nebolo po štvrťhodine hry 0:4. A hoci sme neskôr vyrovnali na 1:1, individuálna hrúbka nás stála gól na 1:2. Znova sme zdvihli hlavy a do prestávky dali na 2:2.  Druhý polčas chlapci začali ako z veľkej futbalovej učebnice, avšak nepremenili šance. Miernu prevahu mali až do konca duelu. Žiaľ, po vyloženej šanci platilo nedáš, dostaneš. Z protiútoku sme inkasovali na 2:3. Nič nové, takéto góly sme dostali skoro v každom zápase aspoň dva. Tešilo aspoň to, že aj po takomto stretnutí som na hráčoch videl, že majú snahu zlepšovať sa.“

A do tretice - iný časový interval, trval tri týždne – bez streleného gólu, zato inkasovali ste ich veľa –v Kapušanoch 0:4, v Dulovej Vsi 0:10, vo Víťazi kontumačne 0:3. Nehádzali hráči v tých zápasoch, ako sa hovorí, flintu do žita?

„V Kapušanoch sme mali v prvom polčase platonickú prevahu, ale gól asi nedáme ani z bránkovej čiary. A potom tradične, padali góly do našej svätyne. Bola to krutá prehra, v kabíne som po nej videl sklonené hlavy.

V Dulovej Vsi bol jednoznačným favoritom domáci celok, my sme navyše nastúpili v zadných radoch bez stabilného stopéra. Do prestávky to nebolo najhoršie, mali sme aj šance, no po výmene strán už bolo z našej strany všetko zlé. Do Víťaza sme ani nevycestovali, jeden hráč ohlásil, že je v karanténe, navyše sa obaja brankári sťažovali na zvýšené teploty.“

S jeseňou ste sa rozlúčili tiež neslávne s to domácou prehrou 1:6 s Brezovicou. A potom prišlo prerušenie súťaží z dôvodu druhej vlny koronavírusu. Neobávali ste sa, že nebyť nej, mohla nasledovať v Ostrovanoch, ktoré mali v tom čase druhý najlepší útok, ďalšia nakladačka?

„Proti Brezovici sme doslova pozliepali obranu z hráčov, ktorí boli ochotní hrať. Začali sme šancou, no zastavil nás ofsajd – zbytočný, keby nebol jeden prejavil záujem o hru, mohol ísť druhý náš hráč sám na brankára hostí. A po rozohrávke súpera sme hneď aj inkasovali na 0:1. To všetko v prvej minúte. Potom sa to na nás už všetko sypalo. Čo z toho, že bol druhý polčas ako tak vyrovnaný, keď bolo po prvom všetko jasné. Do Ostrovian sme už necestovali a budem úprimný, prerušenie nám prišlo skutočne vhod. Potrebujeme si oddýchnuť hlavne po psychickej stránke.

Čo sa týka vaše osoby, dali ste si v týchto dňoch od futbalu oddych, alebo už plánujete, čo urobiť v zime, aby sa v jari začala konečne obracať karta vo váš prospech?

Oddych vítam aj ja. Verím, že cez zimu nájdeme riešenie, aby dospelí na jar začali lepšie, aby sme sa dostali hore v tabuľke. Prvotné úsilie teraz vynakladáme hlavne na vyriešenie situácie okolo ihriska. Veľkým plusom pre celú situáciu by bola možnosť hrať domáce zápasy v Lemešanoch, aby sme sa nemuseli starať o vlastnícke záležitosti na ihrisku a mohli sme sa plne sústrediť na hru a vzťahy medzi hráčmi.