Už pred stretnutím sa vedelo, že hrať vo Vranove je ako ísť do jamy levovej. Kto pozornejšie sleduje treťoligový futbal, tak vie, že domáci kolektív hráva súťažné zápasy na umelej tráve. K nej nedávno pribudlo aj umelé osvetlenie, čo svedčí o tom, že klub sa infraštruktúrou priblížil k druholigovej úrovni. A nielen ňou. Hornozemplínčania disponujú širokým 20-členným kádrom. Žiadna formácia výkonnostne nezaostáva za inou. Mužstvo je skúsené a vekovo vyvážené. Mimochodom, proti Šuľákovi, Kulichovi či Digoňovi nastupoval náš kapitán Habiňák v rovnakej súťaži už pred desiatimi rokmi. A už vtedy to boli rozdieloví hráči. Okrem nich majú viacerí vo svojom životopise štarty z pôsobenia v tímoch z prvej či druhej ligy. V skratke, čakal nás nesmierne náročný protivník, ktorý svoju kvalitu okamžite potvrdil. Aj keď úvodný presný zásah zaznamenal náš útočník Straczek, bola to jediná radosť hostí v tomto dueli. Hostitelia ešte v prvom dejstve nielenže vyrovnali, ale vytvorili si pohodlný dvojgólový náskok. A ten po výmene strán ešte prikrášlili ďalšími tromi úspešnými zakončeniami. V štrnástich súbojoch ich dali dovedna až 39, námestovský MŠK iba 10. To svedčí o výraznej ofenzívnej sile Vranovčanov. Nášmu mužstvu citeľne chýbal pre trest za päť žltých kariet Jaššo. Nahradil ho už uzdravený Buckulčík. Na súperových ihriskách sme naďalej gólovo i výsledkovo nevýrazní.