Zuzana Uličianska

Článok

Veslovali 51 dní a zdolali Tasmanovo more

Loď, v ktorej plávali cez vlny, mala na dĺžku len desať metrov.

<p><strong> Napriek tomu sa posádke lode z Team Gallagher Trans-Tasman Row, v ktorej bol aj Slovák Martin Berka, podarilo preveslovať cez Tasmanovo more. Ako prví na svete obišli aj Cape Reinga.</strong></p> <p>Druhýkrát by som sa na niečo také nedal, hovorí 37-ročný Slovák Martin Berka z Banskej Bystrice, keď rekapituluje priebeh takmer dvojmesačnej plavby, z ktorej sa vrátil o štrnásť kíl ľahší a kde takmer prišiel o nohu.</p> <p>Berka, ktorý už dlhšie žije na Novom Zélande, učí tu na univerzite a niekoľkokrát vyhral aj majstrovstvá Nového Zélandu vo veslovaní, sa pred troma rokmi pridal k tímu nadšencov, ktorých snom bolo preveslovať cez Tasmanovo more medzi Austráliou a Novým Zélandom.</p>

 <p>Toto more je preslávené svojím zlým počasím, čo vieme aj zo slávnych súťaží fregát. „Jeho preveslovanie je komplikovanejšie ako napríklad pri Atlantiku či Pacifiku, kde sa vetry a prúdy v určitých pásmach zemepisnej šírky dajú veľmi dobre predpovedať. Tu existujú morské prúdy, ktoré sa krútia, ako chcú,“ vraví Berka.</p> <p>Prvýkrát toto more veslári zdolali už v roku 1977. Rekord 32 dní medzi pobrežím Nového Zélandu a pobrežím Austrálie stále drží austrálska posádka s dvomi mužmi a dvomi ženami, z ktorých paradoxne len jedna žena mala veslárske skúsenosti.</p> <p>Práve túto hranicu chcel prekonať The Gallangher Team Trans-Tasman Row.</p> <h3>Boj o rekord, boj o prežite</h3> <div class="art-info-box1"><img alt="info" class="aico" src="$imageUrl_1$" > <div class="abox"> <div class="atit">Vizitka</div> <div class="atit2">Martin Berka (1974)</div> <ul> <li>študoval manažment a neskôr ekonómiu na FM UK,</li> <li>pokračoval na University of British Columbia v kanadskom Vancouvri.</li> <li>Dnes vyučuje na School of Economics and Finance na Victoria University of Wellington.</li> <li>Vyhral niekoľko majstrovstiev Nového Zélandu vo veslovaní.</li> </ul> <div class="aimg"><img alt="mart.jpg" height="235" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/3/52/5272403/5272403.jpeg?rev=2" style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" title="mart.jpg" width="175" ></div> </div> </div> <p>Štvorica sa na cestu vydala 27. novembra minulého roku zo Sydney. Po niekoľkoročných prípravách si do oranžovej desaťmetrovej lode zasadli Nigel Cherrie, James Blake, Andrew McCowan a Martin Berka, mimochodom, najstarší člen posádky.</p> <p>Pôvodne chcel ísť s nimi aj miestny milionár Rick Martin, ale nakoniec si to predsa len rozmyslel. Ich cesta bola aj propagáciou projektu na obnovu koralov v tzv. Koralovom trojuholníku neďaleko Bornea.</p> <p>Posádka plánovala doraziť do Aucklandu už na Vianoce. „Keďže sme všetci boli veslári, naivne sme si mysleli, že hravo zdoláme aktuálny rekord. Problém bol, samozrejme, v tom, že sme si neuvedomili, že naša rýchlosť záleží v prvom rade od počasia,“ hovorí Berka.</p> <p>A práve výkyvy počasia boli podstatne horšie, než ktokoľvek predpokladal. Meteorológovia tvrdili, že také nezažili štyridsať rokov. Komplikácie si tak trochu ale veslári spôsobili aj sami, pretože vyrazili o mesiac neskôr, ako bolo z hľadiska počasia optimálne.</p> <p>Na priaznivé vetry sa mohli spoliehať asi len desať dní, niekoľko dní vládlo bezvetrie, zvyšok cesty však bojovali proti nárazom silným aj 50 uzlov (jeden uzol je 1,852 kilometrov za hodinu). Celkovo museli na morskej kotve visieť minimálne 25 až 30 dní z celkových 51.</p> <p>Kotva sa podobá veľkému padáku na stometrovom lane, ktorý sa naplní vodou a zastaví tak pohyb lode voči moru.<br><br>Búrky však neboli ani to najhoršie. „Pre Tasmanovo more sú časté divoké vlny, takzvané rogue waves, ktoré putujú od Antarktídy alebo zo severu z trópov a majú veľkú kinetickú energiu nadobudnutú silným vetrom počas dlhých vzdialenosti. Keď taká päť- až osemmetrová vlna narazí do lode rýchlosťou dvadsať až štyridsať kilometrov za hodinu, trochu to ňou zatrasie.</p> <p>„Kajuty sme mali oblepené penovou izoláciou, inak by sme mali už po pár dňoch otras mozgu a zlomeniny. V búrke sa zakotvená loď sama postaví smerom do vetra, tieto vlny spôsobujú však viac problémov, lebo idú zo strán,“ vysvetľuje.</p> <p><img alt="v1.jpg" height="327" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/6/52/5272406/5272406.jpeg?rev=2" title="v1.jpg" width="490" ></p> <p style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Priestor v kajute mal ďaleko od komfortu.</span></p> <h3>Vianoce v búrke a depresii</h3> <p>Vianočnú pesničku doplnenú vhodnou choreografiou si teda zaspievali ešte na šírom mori, poslať ju príbuzným mohli len ako videopohľadnicu z laptopu, ktorý na lodi mali. V tom čase im veľmi do spevu nebolo, lebo sa točili prakticky v kruhu.</p> <p> „Ten prúd bol taký silný, že sme počas dňa preveslovali len tri míle na juh, a cez noc nás prúd uniesol päť míľ späť na sever. V noci sa nedalo veslovať pre silné vetry, čo bolo dosť demotivujúce,“ opisuje Berka.</p> <p>Vzápätí sa zas na deväť dní dostali do tropickej níže, čo je búrka len o niečo slabšia ako cyklón. „Prešli sme od sebavedomia do depresie, od túžby o rekord k snahe o pristátie na akomkoľvek kúsku pevniny,“ priznáva Berka. Stále však boli od Nového Zélandu vzdialení asi 740 kilometrov.</p> <p>Ďalšia kríza prišla v mieste stretnutia Tasmanovho mora s Pacifikom. Táto časť pobrežia na severe Nového Zélandu je známa veľmi ťažkými prúdmi spôsobenými plytčinami a najmä veľkými prílivovými rozdielmi. <br>„Po preveslovaní okolo Cape Reinga sme sa dostali do takého protiprúdu, že sme od ôsmej večer temer do druhej ráno veslovali na jednom mieste. Keby sme však prestali, prúd by nás poslal späť smerom k Austrálii,“ hovorí Berka.</p> <p><img alt="v3.jpg" height="306" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/9/52/5272409/5272409.jpeg?rev=2" title="v3.jpg" width="490" ></p> <p style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Veslári, ktorí zdolali Tasmonovo more: (zľava) James Blake, Martin Berka, Nigel Cherrie a Andrew McCowan. </span></p> <h3>Pichal si injekcie do nohy</h3> <p>Martinovi Berkovi sa veľmi zišlo, že pred cestou ako medik výpravy absolvoval kurz prvej pomoci. Na vlastnej koži zistil, aké nebezpečné môžu byť na šírom mori akékoľvek drobné zranenia.</p> <p>„Problémy s nohou začali pre obyčajné škrabnutie. Pár dni po zahojení sa mi na nohe objavila vyrážka. Potom začala noha puchnúť a bolieť, mal som problém chodiť. Začal som brať antibiotiká, ale perorálne nezaberali, a tak neostávalo nič, len si začať pichať injekcie do svalu,“ opisuje Berka, ktorý to radšej robil sám, iba s asistenciou lekára, ktorý mu cez telefón vysvetlil postup, čo má robiť.</p> <p>Už dvanásť hodín po prvej injekcii bolo jasné, že tentoraz lieky zabrali. Chodidlo, ktoré medzičasom stihlo narásť do veľkosti tenisovej loptičky, začalo odpúchať. „Našťastie ma to zastihlo počas dní, keď sme aj tak museli byť pre zlé počasie na morskej kotve, takže som nevynechal žiadne veslovanie s výnimkou asi pätnástich hodín v závere,“ dodáva.</p> <p>Nohu si potom držal „v suchu“, v igelitovej taške, v ktorej mali predtým jedlo. Problémy nemali aspoň s morskou chorobou, prvých päť dní brali pilulky a potom si na vlny už zvykli.</p> <h3>Nuda na mori, tesno v rakve</h3> <div class="art-info-box1"><img alt="info" class="aico" src="$imageUrl_5$" > <div class="abox"> <div class="atit">Fakty o lodi</div> <ul> <li>spolu s nákladom asi osemdesiatich vakov s jedlom vážila asi 1,4 tony</li> <li>kurz lode udržoval jednoduchý elektrický autopilot, ktorý sa skladal z kompasu a elektrického motora, pokazil sa po mesiaci</li> <li>na navigáciu slúžili tri GPS zariadenia a dva kompasy - jeden zabudovaný do lode, druhý ručný</li> <li>na lodi boli dva satelitné telefóny, jeden napojený na hlavnú batériu a pripevnený k lodi, druhý samostatný</li> <li>prístroj napájaný samostatným zdrojom elektriny posielal každé štyri hodiny signál o presnej polohe, ktorý sa zobrazoval na mape ich webovej stránky</li> <li>na lodi bolo aj zariadenie na zviditeľnenie lode na radarových prístrojoch zaoceánskych lodí, aby nedošlo ku kolízii, to však vôbec nefungovalo</li> <li>v prípade núdze mohli aktivovať prístroj, ktorý záchranárom v Austrálii a na Novom Zélande pošle rádiový signál o polohe lode</li> <li>k dispozícii mali najmodernejšie záchranné vesty</li> <li>na palube bol aj laptop s pripojením na internet cez satelit, ktorý pravidelne posielal správy a občas aj nejaké video</li> <li>morskú batériu nabíjali solárne panely. Ak bolo dlhšie zamračené, využíval sa palivový článok, ktorý vyrába elektrinu z metanolu</li> </ul> </div> </div> <p>Neprekvapí, že veslovanie na mori je - najmä v zlom počasí a v noci - dosť nudné.</p> <p>„Chvíľu si s kamarátom môžeš pohovoriť, ale o tretej ráno nikomu väčšinou do reči nie je. Záber za záberom sa snažíš myslieť na niečo zaujímavé, niečo, čo zabije čas. Niekedy sa zdá, že hodina prejde za pár minút, ale, žiaľ, často je to naopak,“ priznáva.</p> <p>Berka mal so sebou iPod , ale ten vo vodotesnom puzdre vydržal asi len mesiac. Počúval na ňom najmä hudbu, najviac Beatles, ale aj veľa rôznych podcastov.</p> <p>Na cestu si zbalil Bibliu, nie preto, že by bez bej nevydržal ani deň, ale preto, že ju ešte nikdy nečítal. „Keby sme boli tušili, že budeme tak dlho trčať na mieste, boli by sme si toho na čítanie zobrali viac,“ dodáva. <br><br>Najhorších bolo deväť dní po Vianociach, počas ktorých netušili, kedy sa búrka skončí.</p> <p>„Neustále v kajute, ktorá je vo veľkosti dvoch rakiev položených vedľa seba. Z jednej strany je nalepený kamarát, z druhej stena, za ktorou sú päťmetrové vlny a víchor. Nemáte sa kam pohnúť, môžete maximálne zohnúť koleno či lakeť,“ hovorí.</p> <h3>Emočná záchrana</h3> <p>Pre zlepšenie nálady si kládli dvakrát denne jednoduchú otázku: ako sa dnes cítiš na škále medzi jednotkou a desiatkou? V najhoršom vraj boli všetci okolo trojky. „Pre mňa bolo ťažké vidieť v takej situácii akési svetlo na konci tunela,“ spomína.</p> <p>Pred štartom si myslel, že najhoršie bude zvládnuť fyzickú stránku, ale mentálna záťaž bola preňho nakoniec vraj aj desaťkrát väčšia než telesná. </p> <p>Emočne ich zachraňovali hlavne SMS od blízkych. „Dostával som ich viac-menej každý deň - od mamy, svojich sestier, synovcov, snúbenice, a menej často aj od kamarátov a známych z Banskej Bystrice a celého Slovenska. Často sme si ich navzájom čítali. Je ťažké opísať, aké dôležité boli pre nás všetkých. Boli steblom trávy, ktorého sme sa chytali ako topiaci,“ hovorí. Počas cesty síce mohli využívať aj satelitný telefón, ale táto forma komunikácie nebola práve najlacnejšia.</p> <p><img alt="v4.jpg" height="209" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/0/52/5272410/5272410.jpeg?rev=2" title="v4.jpg" width="490" ></p> <h3>Keď sa darí, tak sa darí</h3> <p>Pozorovanie vtákov a rýb - od žralokov, veľrýb až po kráľovské albatrosy s rozpätím krídel tri metre v priemere bolo nesporne zážitkom. Všetko ostatné sa však kazilo, ako sa mohlo.</p> <p>„Vlny odlomili anténu, rozbili časti kormidla, zmietli veci pripevnené na palube vrátane nášho sedadla, v provizórnom režime fungoval aj odsoľovač vody. Našťastie samotná loď bola postavená veľmi dobre, bola až priťažká, takže jej štruktúra odolala počasiu bez problémov,“ opisuje Berka.</p> <p>Pár dní pred koncom im došli potraviny okrem balíčkov s dehydrovanou stravou, ktoré si však mohli plniť už len studenou vodou, pretože varič nápor nevydržal. Jedlo si teda zohrievali pod pazuchou alebo v rozkroku a snívali o fish and chips.<br><br>Počas 51 dní prešli vyše tritisíc kilometrov. „Vzdialenosť bodiek na našej mape pozícií je kratšia než skutočná. Medzi jednotlivými pozíciami totiž nie je možné ísť priamou čiarou ani v ideálnych podmienkach, ktoré sme nemali ani raz,“ hovorí.</p> <p>Na miesto ich prvého pristátia na Novom Zélande to bolo asi 3150 kilometrov, do Aucklandu asi 3320 kilometrov.</p> <p> „Po oboplávaní Cape Reinga a North Cape to bolo mentálne oveľa ľahšie. Okolo Bay of Islands nás začali sledovať rôzne lode, z ktorých nás povzbudzovali. Pamätám si veľmi dobre, ako nám všetkým vošli slzy do očí, keď sme prvýkrát po 48 dňoch videli pevninu, nehovoriac o momente, keď sme po prvý raz počuli ľudí na druhom konci nášho VHF rádia. Všetci vedeli, kto sme, boli veľmi milí, čo bolo dojímavé,“ spomína Berka.</p> <h3>Už nikdy viac</h3> <div class="art-info-box1"><img alt="info" class="aico" src="$imageUrl_7$" > <div class="abox"> <div class="atit"><strong>Lodné menu</strong></div> <div> <p>Na raňajky majú veslári müsli, na obed a večeru zas dehydrované jedlo, ktoré sa rozrába dodaním horúcej vody s rôznymi príchuťami. Popri veslovaní si doprajú aj tyčinky, brazílske oriešky, sušené ovocie, čokolády, cukríky, čipsy či želé. Pijú čaj, kávu, energetické a proteínové nápoje. Tuhá strava im dáva rádovo 55000 kJ nápoje ďalších 5000 kJ denne. Všetko jedlo je uchovávané v uzatvárateľných plastových vreckách, ktoré sú uložené do nepremokavých tašiek. Prášky majú svoje miesto v zapečatených plastových kontajneroch. Najdôležitejšou pomôckou na lodi je odsoľovač morskej vody, ktorý normálne vyrába okolo 24 litrov vody za hodinu, núdzovým riešením je jeho ručná verzia. Vodu si moreplavci varia raz denne na morskom variči, ktorý zostáva vo vodorovnej polohe bez ohľadu na postavenie lode. Skladujú ju v termoskách.</p> </div> </div> </div> <p>Do knihy rekordov sa táto plavba môže zapísať ako najrýchlejšie preveslovanie Tasmanovho mora bez asistencie i vôbec prvé oboplávanie Cape Reinga a North Cape na Novom Zélande len s použitím ľudských síl.</p> <p>V Bay of Islands, kde sa rozhodol Berka skončiť, aby sa mohol so snúbenkou vidieť ešte pred jej odchodom z pracovných dôvodov do Japonska, ich privítal aj Collin Quincey, ktorému podobná cesta trvala 63 dní. </p> <p>Hneď po pristátí na Bay of Island volal veľmi rozrušený Martin svojej mame do Banskej Bystrice, ktorá prežívala cestu viac ako on. „Tvrdil, že ho už od pevnej zeme neodlepí nikto,“ smeje sa pani Berková.<br><br>„Zažil som veci, ktoré už nikdy nezažijem, a naučil som sa o sebe veľmi veľa. Všetci sme získali zdravú sebadôveru. Po prežití niečoho takéhoto sa cítite na pevnej zemi veľmi sebaisto. Určite sa mi zmenili životné priority. Stal som sa pokojnejším, pokornejším a trpezlivejším. Naučil som sa tešiť z maličkostí, ako je posteľ, sprcha, jedlo a každý deň,“ hovorí Berka.</p> <p>Keď sa susedia manželky jedného člena tímu pýtali, čo sa stalo, keď videli jej muža zarasteného a zničeného ako bezdomovca, odpovedala, že nič, len práve prevesloval Tasmanovo more.</p> <p><img alt="v2.jpg" height="350" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/3/52/5272413/5272413.jpeg?rev=2" title="v2.jpg" width="490" ></p>

Domov

Ďalšie športy

Atletika

Šípky

Motorizmus

Vodné športy

Americký futbal

Snooker

Golf

Olympijské

Paralympijské

Ostatné športy

2026_Winter_Olympics_logo.svg.png

ZOH 2026

Futbal

futbalnet_symbol.svg

Futbalnet

Hokej

NHL by FutbalTour

Tenis

Zimné športy

Halové športy

Cyklistika

Formula 1

Futbalové štadióny

Výsledky

Spomienky na Ligu majstrov

Život po kariére

Sportnet na východe

Blog

Športové osobnosti

Redakcia a kontakty

Vypnutie AdBlock

Podcasty

Šport v TV

ME v krasokorčuľovaní 2026

Rely Dakar 2026

Juraj Slafkovský

Africký pohár národov 2025

ME v hádzanej 2026

Legendy ZOH

MS v hokeji žien U18 2026

Nela Lopušanová

Kalendár 2026

Paulína Bátovská Fialková

Anastasia Kuzminová

Sportnet history

Liga majstrov

Denný program

Kvalifikácia MS vo futbale 2026

Prestupy a špekulácie vo futbale

Liga národov

Mládežnícka Liga majstrov

Viktória Chladoňová

Šimon Nemec

Petra Vlhová

Mikaela Shiffrinová

Gabriela Gajanová

Rozhovory

Komentáre a glosy

Analýzy

Peter Sagan

Cristiano Ronaldo

Dalibor Dvorský

Samuel Honzek

Connor Bedard

Maxim Štrbák

Adam Gajan

Juraj Pekarčík

Martin Mišiak

Alex Čiernik

Slovenská futbalová reprezentácia

Slovenská hokejová reprezentácia

Vojna na Ukrajine

Ľudovít Klein

Martin Buday

Pelé

Filip Mešár

Adam Sýkora

Marek Hamšík

Zdeno Chára

Roger Federer

Sportnet PLUS

Udalosti týždňa

Podcast Vykroč

Kamióny Tatra a Liaz spôsobili na Dakare šok. Francúzi písali o invázii z Československa

Tatra 815 4×4 Karla Lopraisa (#503) prišla v roku 1991 o víťazstvo v priebehu poslednej etapy.

05.jpeg

Šokujúci výsledok zápasu o záchranu. Fínsko zostupuje po prvý raz v histórii MS

G-4rX4kWYAA8rxs.jpeg

ONLINE: Ottawa Senators - Montreal Canadiens dnes, NHL LIVE (Juraj Slafkovský)

Ottawa Senators - Montreal Canadiens: ONLINE prenos zo zápasu NHL.

Online prenos – NHL - 1.png

Biatlonová nominácia na ZOH je známa. Náhradníčka je v slzách, dala do toho všetko

Slovenské biatlonistky sa tešia z 5. miesta v štafete v rakúskom Hochfilzene 2025.

Rakúsko Biatlon SP Ženy  Štafeta.jpg

Jediný, nádherný. Všetci ho označili za najlepšieho. Lobotka vytiahol tromf

G-4zVhOXkAAFkLR.jpeg

Kuzminovej syn debutoval vo Svetovom pohári. V šprinte uzatváral siedmu desiatku

jelisej kuzmin

Hagara je v top 10 v Európe, zajazdil štvrtú najlepšiu voľnú jazdu aj s výborným štvorákom

Adam Hagara vo voľnej jazde na ME v Sheffielde.

2026-01-17T133731Z_533432635_MT1AFL316394487_RTRMADP_3_TEMPLATE-GRANDE-FORMATO.JPG

Bol najlepší v NHL aj nepriateľ číslo jeden. Chára sa stal v Bostone legendou

Zdeno Chára na tlačovej konferencii k vyradeniu čísla

boston-chara.jpg

Rýchlo sa rozčúli, v cudzine sa stratil. Expert odhalil vysnívanú posilu Slovana

616522785_18563424151002253_4677497644056258612_n.jpg

Slovensko

Slafkovského nazval beštiou. Je ťažké nemať ho rád, hovorí expert z Montrealu

Momentka zo zápasu Montreal Canadies - Florida Panthers. Juraj Slafkovský strelil gól a pridal asistenciu. 

montreal - florida slafkovsky

Po stopách Johana Cruyffa. Logo slávneho holandského klubu zaujme nenápaným detailom

ajax_johann_cruyf_arena_2024-04-14T000000Z_1440449555_MT1NURPHO000TG8ZXM_RTRMADP_3_SOCCER-NETHERLANDS-AMS-TWE-REPORT.JPG

Biatlon a finále Afrického pohára národov. Športový program na dnes (18. január)

Paulína Bátovská Fialková počas pretekov žien s hromadným štartom v Annecy - Le-Grand Bornand.

PBatovskaFialkovaWC3mass 06.jpg

Gréci stále na ME nenašli premožiteľa. Stopercentnú bilanciu si držia aj Taliani

vodne polo slovensko.jpg

Zatiaľ najhoršie z celých ME. Slovensko je po prehre s Maltou stále na poslednom mieste

Napodobnil svojho staršieho brata. Argentínčan zvládol poslednú etapu a vyhral Rely Dakar

Saudi Arabia Dakar Rally.jpg

VIDEO: Fantastická správa. Vlhová je späť v plnom tréningu a chce ísť na ZOH

SR Športová kvapka krvi NTS SOŠV BAX .jpg

Diskusia: Veslovali 51 dní a zdolali Tasmanovo more

Ďalšie športy