BRATISLAVA. Na letisku vo Viedni ju čakalo milé privítanie od kolegov strelcov, manžel Martin so 125 ružami, ale najmä dva najväčšie životné poklady, synovia Nathan a Noah.
Olympijská víťazka v trape Zuzana Rehák Štefečeková pricestovala v pondelok domov a ešte skôr, než si po dlhšom čase ľahla do inej, ako kartónovej postele, bola hosťom talk šou Stana Benčata Z voleja.
O čom hovorila Zuzana Rehák Štefečeková Z voleja?
Akú hudbu počúvala pred pretekmi?
Čo prezradila o Američanke Browningovej?
Čo by si ešte priniesla z Tokia domov, keby sa dalo?
Čo sa jej páčilo na tenistovi Novakovi Djokovičovi?
Čo si dá v utorok na raňajky?
Bude strieľať aj ďalej?
Na strelnici Asaka najskôr v kvalifikácii trapu trafila všetkých 125 terčov (preto tých 125 ruží), čo bol najlepší svetový výkon v histórii a chladnú hlavu a presnú mušku si udržala aj vo finále, kde bola jej najväčšou súperkou Kayle Browningová.
"Po kvalifikácii som si vravela, že čokoľvek sa stane, už zostanem svetovou rekordérkou a akákoľvek medaila bude príjemný bonus. Podmienky na strelnici boli takmer ideálne, viditeľnosť terčov, ich trieštivosť, to, že neplávali.
Bolo jasné, že za každú chybu si môžeme sami a každá ma bude mrzieť. Keď sme zostali vo finále iba dve, vedela som, že mám náskok, ale neriešila som to. Dokonca netuším, či Američanka svoj posledný terč trafila alebo nie," vrátila sa ešte k štvrtkovým pretekom.
Druhá šanca na medailu jej unikla. V mix trape skončili s Erikom Vargom štvrtí, keď súboj o bronz s Američanmi prehrali v rozstrele.
"Hnevám sa na seba, že kým v individuálnej súťaži som dokázala počas finále potlačiť túžbu po medaile, tak tu ma príliš ťažila. Nedá sa nič robiť. Tým, že mix už na olympiáde nebude, Erik si ju bude musieť vybojovať sám," reagovala.
Hoci má zlatú medailu len päť dní, už som s ňou zažila niekoľko kurióznych momentov. Vykúpala ju v arašidovom masle, na letisku jej spadla na zem.
"Pri návrate zo strelnice po pretekoch do olympijskej dediny sme prechádzali cez klasickú kontrolu batožiny. Keď mi v nej našli zlatú medailu, asi štyridsať japonských vojakov začalo tlieskať a pokrikovať, takže ešte aj ďalší traja sa vytrčili z okna, aby mi zatlieskali. Bolo to milé."
