BRATISLAVA. Slovenská reprezentantka Petra Vlhová má za sebou náročné sústredenie v Argentíne. Tréning na južnej pologuli absolvovala dvakrát.
„Rozhodli sme sa ísť dvakrát počas medzisezónnej prípravy do Južnej Ameriky, a to najmä z dôvodu stabilných poveternostných podmienok,“ vysvetlil tréner Mauro Pini v predchádzajúcej tlačovej správe.
„Prípravu hodnotím veľmi pozitívne. Podmienky boli naozaj skvelé. Áno, boli aj dni, keď počasie nebolo úplne stopercentné, ale aj to sa stáva. V súhrne bola príprava výborná. Stihli sme všetko, čo sme chceli a odišli sme nanajvýš spokojní,“ uviedla lyžiarka v rozhovore pre Sport Management Company.
Jazdy na kvantitu i kvalitu
Pôvodne mal tím absolvovať druhé sústredenie v Čile, ale pre nedostatok snehu uprednostnili opäť Argentínu.
V najjužnejšom lyžiarskom stredisku trvá zima až do konca septembra, niekedy i do polovice októbra. V Čile je dostatok snehu iba do polovice septembra.
Petra Vlhová počas prípravy s tímom. (Autor: osobný archív Tím Vlha)
„Priznávam, mala som aj mierne obavy, keďže cesta do Argentíny trvá takmer celý deň, takže dvojtýždňový pobyt bol po zrušení pôvodného čilského plánu ,na hrane´. Nakoniec to vypálilo parádne. Následne som odletela domov, oddýchla som si, popracovala zasa na iných veciach a po návrate som sa opäť ,oprela do oblúkov´. Naozaj to vnímam tak, že sme do toho všetci v tíme dali maximum,“ prezradila Vlhová plány logistiku celého pobytu.
Tréner Mauro Pini si veľmi pochvaľoval polohu strediska nachádzajúceho sa v bezprostrednej blízkosti mesta Ushuaia, ležiaceho na pobreží mora. Vďaka nízkej nadmorskej výške mohla Slovenka absolvovať intenzívnejšie tréningové dávky, nakoľko jej telo bolo schopné rýchlejšie regenerovať.
„Cítim, že keď som nižšie, viac zvládnem. Predsa len, keď trénujem vo vysokých nadmorských výškach, regenerácia je pomalšia. Musíme vtedy prispôsobiť počet jázd, aby ma ,neodpálilo´ po troch dňoch, ale aby som vydržala aspoň šesť. Keď však spíme v podstate ,na nule´ a trénujeme v sto-dvesto metroch, je to akoby nič.
A vieme ísť na kvantitu aj kvalitu zároveň. Sú to spojené nádoby, ktoré dokopy dávajú fungujúci celok. Jednou vetou by som to zhrnula asi takto: Presne vieme, čo si môžeme dovoliť, rovnako ako to, kde ubrať, keď trénujeme vyššie. Vďaka skúsenostiam presne vieme, čo máme robiť,“ vysvetľovala slovenská reprezentantka.
Chýbala domáca kuchyňa
Počas sústredenia sa našli i voľné chvíle. Patrili predovšetkým oddychu.
„Snažím sa vtedy robiť niečo iné než v bežný tréningový deň. Zároveň mám akoby vždy na pamäti, že nemôžem robiť príliš veľa, lebo potrebujem odpočívať, keďže na regeneráciu mám len jeden deň. To je potom jednoduchá matematika, či sa človek niekam vyberie alebo nie,“ uviedla olympijská šampiónka z Pekingu.
„Podmienky na trénovania sú tu skvelé, ale inak tu moc nemáte čo robiť. Najmä v auguste a v septembri. Rýchlo sa stmieva, je chladno a fúka. Ako vo fínskom Levi. Na druhej strane, občas sme si dopriali dobrú rybu, typické argentínske jedlo asado a aj pohľad na Beaglov prieliv, za ktorým viete, že je už len Antarktíva, je určite špeciálny,“ prezradil tréner Pini.
Typické argentínske jedlo okomentovala i slovenská lyžiarka.
„Argentínska kuchyňa sú steaky a víno, to sme si vyskúšali. Počas troch týždňov sme ochutnali rôzne špeciality, ale to sa, pochopiteľne, nedá stále. Jasné, domáca kuchyňa mi chýbala. Rovnako ako kondičnému trénerovi Marcovi Portovi, ktorý, keďže je Talian, v posledných dňoch neustále skloňoval dve slová: pizza a pasta…“ usmiala sa Petra.
Lyžiarsky svet na jednom mieste
V stredisku sa Vlhová stretla s lyžiarmi zo Švajčiarska, Rakúska, Talianska, Francúzska, Poľska, Slovinska alebo Španielska.
„Vždy je super, keď sa v tréningoch porovnávam s lepšími pretekármi, za ktorými sa môžem ťahať. Asi najviac sme trénovali so špecialistami na ,obrák´ z francúzskeho tímu. S chlapmi je to akoby iná príprava a ja osobne to vnímam ako najlepší tréning. Predsa len jazdia inak, majú iné fyzické dispozície.
Preto sa veľmi teším, že sme mohli spoju jazdiť. Rovnako si však vážim aj všetky sparing partnerky. Keďže v Argentíne sa zišiel takmer celý lyžiarsky svet, mohli sme si to vždy napasovať podľa potrieb. Každý pretekár vie, že na sústredenie ide trénovať a drieť. Na nič iné nie je čas ani priestor.
Možno ak by bolo v tíme viac dievčat, bolo by to trochu iné. Ja som tu v zásade sama s piatimi chlapmi, čo sa samozrejme nesťažujem, len konštatujem,“ povedala rodáčka z Liptovského Mikuláša.
Skúsená reprezentantka stihla počas dňa dva plnohodnotné tréningy.
„Ranný budíček zvonil o šiestej. Potom raňajky, rozcvička a presun na kopec, čo bolo asi tridsať minút jazdy autom, keďže ubytovanie sme mali dole v meste. Prezutie do lyží a doobedňajší tréning, ktorého dĺžka závisela od toho, čo sme jazdili. Následne obed a presun do hotela na krátky oddych. Popoludní tréning, regenerácia, masáž, video, večera a spánok. Toto bol môj každodenný kolobeh,“ vysvetlila.
Ideálne načasovanie
Dvadsaťosemročná špecialistka na technické disciplíny si teraz užíva posledné chvíle voľna v domácom pohodlí.
„Oddych už naozaj potrebujem. Je veľmi náročné byť tri týždne stopercentne koncertovaná na každú jednu činnosť a zložku prípravy. Čiže cieľ je byť doma, relaxovať. Mám na to týždeň, posledný oddychový. Potom sa zastavím asi až v marci. Budem sa preto snažiť si to čo najviac užiť a vypnúť,“ uviedla.
„Potom sa presunieme do Saas-Fee, čo je momentálne jediný ľadovec v Európe s dobrými podmienkami. Zároveň sa po dlhom pobyte prakticky na úrovni mora potrebujeme presunúť vyššie, aby sme jej telo v nadmorskej výške okolo 2000 metrov čo najlepšie pripravili na Sölden,“ načrtol ďalšie plány Pini.
Úvodné preteky sezóny sa uskutočnia v sobotu 28. októbra.
„Keby boli teraz preteky, to nie... Všetko je o nastavení. Keby som v marci vedela, že Svetový pohár sa začne prvého októbra, tak sa podľa toho zariadime. Preto je súčasné načasovanie ideálne. Vieme, že úvodné preteky sú počas posledného októbrového týždňa a máme to presne vypočítané.
Samozrejme, to neznamená, že sa neteším na súťaženie. Len má všetko svoj čas. Oddýchnem si, doladíme posledné detaily a týždeň pred pretekmi to bude presne ten pocit, že sa už chcem postaviť na štart,“ zhrnula.
Mauro Pini o stredisku v Argentíne
„Je veľmi zaujímavé, ako je rezort Cerro Castor organizovaný. Prvýkrát bol otvorený v roku 2000. Založila ho rodina Begueovcov, ktorá, keďže mala veľmi blízky vzťah k lyžovaniu, od začiatku pracovala s myšlienkou dvojitého využitia, teda pre verejnosť, ale aj profesionálne tímy. Manažovanie strediska zvládajú aj v súčasnosti vynikajúco, takže napriek tomu, že bolo neustále plno, všetko bolo bez akýchkoľvek problémov. Trúfam si povedať, že je to jediný lyžiarsky rezort na svete, ktorý dokáže spojiť tieto dva svety tak, aby všetko fungovalo.“