BRATISLAVA. Šport bol na pracovnom trhu dlho akoby v špeciálnom postavení.
V Európskej únii platí, že hráči v tímových športoch sú automaticky zamestnancami. Na Slovensku však roky platilo, že pracovali ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO).
Zákon o športe ich teraz chce posunúť do kolónky - zamestnanec. Športovec tak získa nárok na dovolenku, na ročné zúčtovanie dane, na niektoré dávky zo Sociálnej poisťovne.
Pri výpovedi bude v ochrannej výpovednej lehote a dokonca môže od zamestnávateľa dostávať aj gastrolístky.
Kto platí?
Lenže to podstatné je, že medzi závislou prácou a prácou ako SZČO je rozdielne daňové a odvodové zaťaženie. V oboch prípadoch je jeho bremeno na opačnej strane.
Ako SZČO sa musí o všetko postarať športovec. Naopak, ak je zamestnancom, väčšiu časť odvodov aj daní platí klub, a taktiež musí zabezpečiť administratívu.
Aký je rozdiel v čistých príjmoch medzi oboma formami zmlúv?
Podľa vyjadrenia bývalého ministra práce Jozefa Mihála pre denník Šport prechod na zamestnanecké zmluvy zvýši náklady klubov o 35 percent a súčasne zníži príjem športovcov o 10 percent.
Keď 1500 nie je 1500
Vezmime si modelový príklad hráča, ktorý mesačne dostáva ako SZČO odmenu 1500 eur v hrubom. Pri ročnom príjme 18-tisíc eur si môže uplatniť paušálne výdavky do výšky 60 percent (-10 800 eur).
Po odrátaní odvodov (- 2497 eur) a dane (-170,8 eura) mu ostane čistý príjem 1277 eur mesačne.
Ak má klub dať hráčovi rovnakú odmenu v prípade, že je zamestnancom, v čistom mu ostane 839 eur (hrubá mzda 1110 eur, superhrubá mzda 1500 eur – pozn. red.). To je o 35 percent menej ako pri SZČO.
Ak by mal športovcovi ostať rovnaký príjem aj v čistom (1277 eur), klub by to stálo spolu 2345 eur.