Z prehier vypracoval diamant: Ako sa z Poiriera stala hviezda UFC

LAS VEGAS. V najprestížnejšej svetovej organizácii MMA pôsobí už viac ako desaťročie. Hoci dlhodobo patril medzi talentovaných bojovníkov, svoj potenciál začal dosahovať až v posledných rokoch.

Ako sa z Dustina Poiriera stal elitný zápasník, obľúbenec divákov a veľký favorit na zisk titulu ľahkej divízie UFC?

Búrlivé dospievanie a sen stať sa profesionálom

Celým menom Dustin Glenn Poirier sa narodil 19. januára 1989 v meste Lafayette v štáte Louisiana. Už v útlom veku, keď mal päť rokov, sa jeho rodičia rozviedli, pričom on aj s dvoma bratmi ostal v starostlivosti jeho matky Jere.

V čase jeho školskej dochádzky sa Dustin dostával do bitiek so seberovnými alebo staršími chlapcami. Škola nebola nikdy cestou, ktorú by si pre seba dnes 32-ročný bojovník predstavoval.

„Keď bol v prvej triede, utiekol zo školy, prešiel zopár blokov a z búdky privolal políciu, len aby im povedal, že on do školy chodiť nechce,“ opísala jeho matka Jere' Folley Chaisson.

V nádeji, že prestane s vynechávaním školy bol mladý Poirier poslaný do centra pre mladistvých. Trojmesačná skúsenosť s "vojenskými" podmienkami mimo domova nepadla na úrodnú pôdu, a tak 15-ročný Dustin sa zo školy musel porúčať.

Menšie práce, ktoré vykonával, aby sa uživil, dlhodobo neviedli nikam a zachránila ho až myšlienka stať sa profesionálnym bojovníkom.

„Bol som na mnohých súťažiach vo wrestlingu alebo brazílskom jiu-jitsu ale nikdy som to nebral tak organizovane a sústredene.

Zápasenie v MMA mi držalo myseľ nad všetkým. Keď som zaspával alebo sa zobúdzal, premýšľal som o ňom. Celý deň som na sebe pracoval, odrazu som vedel, kto som,“ spomína na svoje začiatky Poirier. 

V osemnástich rokoch, kedy sa rozhodol staviť všetko na jednu kartu - mal  veľkú oporu v jeho láske z detstva, neskôr jeho manželke Jolie. Tá s ním neváhala mimo iného cestovať celé hodiny, len aby mohla byť prítomná na jeho zápasoch.

Dnes je Jolie spolu spolu so štvorročnou dcérou Parker Noille jeho pokladom, na ktorý nedá dopustiť.

Talent a drina nestačia. Pády patria k hre

Po prvom roku profesionálnej kariéry nazbieral Poirier hneď sedem výhier, čo mu vynieslo zmluvu v organizácii WEC, v ktorej v tom čase zápasili mená ako Dominick Cruz, José Aldo alebo Anthony Pettis - všetko neskorší šampióni v UFC.

Už ako 21-ročný Dustin porazil Josha Grispiho, muža, ktorý mal v tej dobe zápasiť o titul perovej váhy, avšak kvôli zraneniu Alda sa duel uskutočniť nemohol a šancu ukázať sa dostal práve mladík z Lafyatte.

Po zlúčení organizácie WEC pod krídla UFC prišli prvé ostré pády, no prehry s elitnými bojovníkmi divízie, Chanom Sun Jungom a Cubom Swansonom ho len posilnili a ukázali, že talentovaný zápasník potrebuje ešte čas.

Netrvalo dlho a po troch výhrach prišiel prvý súboj s Conorom McGregorom, v tom čase malo ísť o prvý veľký test pre vychádzajúcu Írsku hviezdu. Vyhrotené predzápasové slovné výmeny medzi oboma zápasníkmi viedli k jedinému, Dustin chcel zúfalo svojho protivníka poraziť a jeho emócie ho doslova ovládli.

Utŕžený knokaut znamenal pre amerického zápasníka novú etapu. Ako sa neskôr potvrdilo, prehra s McGregorom bola veľkou lekciou, od ktorej Poirier na dlhú dobu zakopol len raz, o dva roky neskôr v súboji s Michaelom Johnsonom. Už sa nenechával strhnúť emóciami, vyspel čo sa týka zápasníckych schopností a bojoval už o váhu vyššie, v ľahkej divízii.

„To bol začiatok všetkého. Veľakrát v kariére, keď som bol mladší to bolo pre mňa všetko alebo nič. Každý komentár na Instagrame alebo Twitteri, hocičo, čo napísal nejaký novinár - cítil som, ako je to všetko proti mne. Cítil som, že ak sa niečo zlé napíše, je to koniec mojej kariéry. Ak prehrám, som nula.

A potom, čo som zopárkrát prehral, bol to ten moment, kedy si povieš, aby si sa zobral a dal dokopy. Urobilo ma to silnejším, chlapom, akým som dnes. Som šťastný.“

Zakliaty kruh, z ktorého sa Poirier pokúšal dostať, bol konečne prekonaný, keď po štyroch výhrach nad troma bývalými šampiónmi UFC bol konečne blízko vytúženému opasku.

Hoci išlo na jar 2019 "len" o dočasný titul ľahkej váhy, v dueli s neohrozeným kráľom perovej váhy Maxom Hollowayom vykúzlil Dustin v skutku fenomenálny výkon postavený na dlhých a tvrdých boxerských kombináciách.

Tak blízko a zároveň opäť tak ďaleko

Večný smoliar, pomyslel by si o Poirierovi po súboji o zjednotenie titulov s hviezdnym Khabibom Nurmagomedovom nezaujatý divák.

Držiteľ čierneho opasku v brazílskom jiu-jitsu bol v treťom kole svojho životného súboja pri pokuse o submisiu veľmi blízko od výhry, žiaľ neúspešne. Khabib sa z dobre chytenej gilotíny dostal a o chvíľu na to súboj ukončil.

Ďalšia prehra, tak blízko a zároveň opäť tak ďaleko. Ak k bojovníkovi jeho prezývka dokonale sedí, prezývka diamant je pre Američana tou pravou. Prehry na neho pôsobia odlišne, než by niekto mohol čakať, obrusovali jeho hrany do podoby, v akej ho poznáme dnes.

Dustin Poirier páde s Khabibom zapracoval na nedostatkoch, čoho výsledkom bolo víťazstvo po piatich kolách s nepríjemným postojárom Danom Hookerom a predovšetkým januárový chirurgicky presný výkon v odvetnom súboji s McGregorom. 

Po rokoch bol tak schopný v oktagone predviesť, ako veľmi sa od prvého stretu s hviezdnym Írom zlepšil a porazil ho.

Líder komunity

V súvislosti s Dustinom nie je možné nespomenúť jeho veľký prínos pre miestnu komunitu ľudí v núdzi. Ide o zabezpečenie jedla, školských pomôcok alebo o konkrétnu finančnú pomoc.

To, čo začalo dražbou dresu a rukavíc po zápase s Eddiem Alvarezom v roku 2017, neskôr vyvrcholilo založením vlastnej nadácie s príznačným názvom Good Fight Foundation.

Veľkým úspechom nadácie bola tiež pomoc, ktorá zabezpečila prísun pitnej vody pre domorodých obyvateľov v Ugande.

Prínos Poiriera ocenila aj radnica v Lafyatte, keď mu v roku 2019 odovzdalo symbolicky kľúč od mesta.

„Kľúč od mesta nie je niečo, čo dávame ľudom len tak. Dustin však pozná útrapy miestnych obyvateľov a cítime, že sa snaží robiť niečo, čo tejto komunite pomáha.

Niekedy to je len o tom, že ich navštívi, inokedy zabezpečí materiálnu pomoc. V oboch prípadoch sa jedná o pozitívny prínos,“ ocenil bývalý primátor Joel Robideaux.