Už osem rokov neštartoval žiadny slovenský dráhar na majstrovstvách sveta. Vy ste si teraz vybojovali miestenku na šampionát na Svetovom pohári v Los Angeles. Čo to pre vás znamená?
„Znamená to pre mňa veľa. Naposledy bol na majstrovstvách sveta Jozef Žabka pred ôsmimi rokmi a to je dlhý čas. Pritom ja som vlani nevedel, či mám pokračovať s cyklistikou. Ale prišiel za mnou nový tréner dráhovej cyklistiky Michal Rohoň a presvedčil ma, aby som sa vrátil na dráhu. Posledné roky som viac jazdil na ceste. Vlani sme si stanovili plán, že sa pokúsime kvalifikovať na majstrovstvá sveta. Vyšlo to, hoci to bolo dosť tesné. Body v kvalifikácii sme zbierali spolu s Andrejom Strmiskom.“
Čo bol kľúčový moment kvalifikácie?
„Dôležité boli všetky vybrané preteky. Našťastie sa nám podarilo po dlhom čase usporiadať majstrovstvá Slovenska, čo nám veľmi pomohlo a za to sme tiež získali body. Ale dôležité boli aj desiate miesto z majstrovstiev Európy a rovnako desiate miesto zo Svetového pohára.“
Na pretekoch Svetového pohára ste mali premiéru. Čo vás zaujalo?
„Okrem samotných majstrovstiev je to asi najvyššia kategória dráhovej cyklistiky. Sú tam aj cyklisti z Oceánie a Ameriky. Konkurencia je väčšia. Aj velodróm bol plný divákov. Tribúna síce nebola veľká, ale ľudia kričali a prežívali to. Američania sú ako stvorení pre tento šport. Bolo to super a užil som si to.“
Na svetovom šampionáte sa predstavíte v disciplíne scratch (jazda na 15 km – pozn. red.). Ktorým disciplínam sa ešte venujete?
„Jazdím aj bodovacie preteky a omnium, čo je taký viacboj. Skladá sa zo štyroch disciplín - scratchu, bodovacích pretekov, eliminačných pretekov a tempo race. Sú to vytrvalostné disciplíny. A ak sa bude dať, chceli by sme jazdiť so Strmiskom aj madison, čo je súťaž dvojíc.“
S čím budete na majstrovstvách sveta v Hongkongu spokojný?
„Bolo by výborné, ak by som skončil do desiateho miesta, no myslím aj na vyššie priečky. Stať sa môže čokoľvek. Príprava prebieha dobre. Bohužiaľ, okrem tréningov chodím aj do práce, ale inak to nejde. Máme päť týždňov na prípravu a uvidíme. Určite nepôjdem do Hongkongu s tým, že mi stačí byť okolo dvadsiateho miesta. Chcem dosiahnuť čo najlepšie umiestnenie.“
Na Slovensku bolo v minulosti niekoľko dráharov, mali však k dispozícii tréningové podmienky na velodróme v Bratislave. Ten zbúrali pred siedmimi rokmi a nový nie je. Kde sa pripravujete?
„Dvakrát do týždňa chodíme na dráhu od Viedne. Sú to tréningy reprezentácie. No bolo by lepšie, keby sme mali aj na Slovensku vlastnú dráhu so zázemím. Nemuseli by sme cestovať do Viedne. Stojí to peniaze a je to únavné. V dohľadnom čase však na Slovensku nová dráha asi stáť nebude, čo je veľká škoda. Okrem toho bežne trénujem na cestnom bicykli. Asi sedemdesiat percent prípravy najazdím vonku.“
V minulosti ste sa venovali cestnej cyklistike. Čím si vás získala dráhová?
„Mám k nej väčší vzťah. Chytila ma hneď od začiatku. Vždy sa mi viac páčili kratšie preteky a na dráhe je to adrenalín, všetko je oveľa rýchlejšie a dynamickejšie. Nemôžem povedať, že cestné preteky ma nebavia, no na dráhe je to napínavejšie.“
Pri vyššej rýchlosti sú aj pády nebezpečnejšie. Nemáte z nich obavy?
„Určite to je nebezpečný šport. Nemáme na bicykloch brzdy a keď sa padá, je to veľmi nepríjemné. Minulý rok som spadol na pretekoch v Česku. Popadali vtedy sme vtedy až štrnásti. Boli tam aj zlomené kosti a vážne zranenia. Išli sme asi 70-kilometrovou rýchlosťou, pretože to bolo dve kolá pred cieľom.
