BRATISLAVA. Bazilejské víťazstvo nad FC Barcelona je dodnes najväčším klubovým úspechom v slovenskom futbale. Pod vedením trénerského mága Michala Vičana sa v roku 1969 dala dohromady skvelá partia, ktorá korunovala svoju veľkú túžbu i futbalové umenie finálovým víťazstvom 3:2.
Okrem trénera sa dnešného štyridsaťročného jubilea nedožili z jeho zverencov Karol Jokl, Ladislav Móder a Dušan Hlavenka. Pri spomienkach na jedinečnú hráčsku generáciu v našej rubrike Vtedy a dnes sa mylne ocitol medzi nežijúcimi členmi kádra aj Jozef Határ.
Futbal na idnes.cz. Čítajte
„Pred dvoma mesiacmi ma viezol v taxíku. Keď som si to prečítal, hneď som mu volal. Našťastie, ozval sa. Je vcelku živý i zdravý," dozvedeli sme sa od Michala Šťastného, syna legendárneho trénera belasých Leopolda Šťastného.
Jozef Határ patril medzi najmladších vo Vičanovom kádri. Futbal ho potom zavial do Ostravy, kde hrával v Baníku. V baníckom meste zakotvil natrvalo.
„Od roku 1988 do 2000 trénoval v Baníku všetky mládežnícke tímy od prípravky po ligový dorast. Získal osem titulov, pod palcom mal napríklad Milana Baroša. Má 63, už je v dôchodku a privyrába si ako taxikár," hovorí jeho syn Martin.
Ako reagoval na predčasné mediálne pochovanie? „Volalo mu viac ľudí, aj zo Slovenska. Najprv ho to trochu vydesilo, no potom si schuti zaspomínal pri čítaní na Bazilej," vraví Martin. Pozvánku na oslavy zo Slovana nedostal. „Asi preto, že si teraz každý myslí, že som mŕtvy," smeje sa. My pripájame ospravedlnenie a veríme, že bude platiť to okrídlené: koho predčasne pochovajú, bude žiť dlho.