DENVER. Kanadský hokejový veterán Jarome Iginla sa nevzdal myšlienky, že by vo svojej dvadsiatej sezóne v NHL mohol získať prvý Stanleyho pohár v kariére.
Pôsobí síce stále v Colorade, jednoznačne najslabšom tíme v prebiehajúcom ročníku, ktorý zo 48 zápasov vyťažil iba 28 bodov, ale verí, že do prvomarcovej uzávierky prestupov bude súčasťou kádra niektorého z najvážnejších kandidátov na trofej.
Raz ho mal na dosah
"Rád by som niekam šiel, chcel by som si zahrať v play-off. Dúfam, že sa do posledného termínu objaví nejaká možnosť. Vyraďovačka prináša najlepšie zápasy a šancu na triumf. Nevzdal som sa jej," prezradil pre Yahoo Sports 39-ročný útočník.
Iginla hral v play-off naposledy v roku 2014, keď si obliekal dres Bostonu.
Najbližšie k Stanley Cupu počas kariéry bol v roku 2004, ale jeho Calgary v superfinále vtedy podľahlo Tampe Bay 3:4 na zápasy.
Odchodu je naklonený
Kanaďan si v NHL odkrútil už 1522 zápasov, v ktorých nastrieľal 617 gólov a nazbieral 1285 bodov.
V tomto ročníku dosiahol v 48 dueloch bilanciu šesť gólov a šesť asistencií a plynie mu posledná sezóna z trojročného kontraktu na šestnásť miliónov dolárov.
Zahŕňa aj klauzulu o nevymeniteľnosti, ktorej je však ochotný sa vzdať. S klubom zatiaľ o prípadnom transfere inam nedebatoval ani ho oň formálne nepožiadal.
"Ak za nás, starších hráčov, ktorí nefigurujú v ich dlhodobých plánoch, môžu dostať výbery v drafte, som naklonený odchodu. Užívam si to tu v Colorade, je tu mnoho skvelých mladých hokejistov so sľubnou budúcnosťou. Moje vyhliadky sú však, pochopiteľne, odlišné," doplnil Iginla.
Majster sveta z roku 1997
Pravý krídelník pochádzajúci z Edmontonu bol v rokoch 1996 - 2013 zárukou konkurencieschopnosti Calgary, kde bol deväť sezón kapitánom.
V drese Flames sa stal dvojnásobným kráľom strelcov (2002, 2004) aj držiteľom Trofeje Arta Rossa (2002) určenej najproduktívnejšiemu hráčovi ligy.
Potom pôsobil v Pittsburghu a jednu sezónu v Bostone, v Denveri je od roku 2014.
Napriek blížiacej sa štyridsiatke stále patrí medzi najlepších silových útočníkov na svete, kombináciou skvelej techniky a fyzickej sily je pokračovateľom tradície Brendana Shanahana či Keitha Tkachuka.
S Kanadou získal olympijské zlato v Salt Lake City 2002 a Vancouveri 2010 či titul majstra sveta už vo Fínsku 1997.