Chcel mlieko, kúpil jogurt. Cítim, že ma tu majú radi, tvrdí talent z Kanady

Jeden z najväčších kanadských hokejových talentov si užíva súboje v slovenskej Tipos extralige. V najvyššej slovenskej súťaži už strelil štyri góly a pridal dve asistencie. Posledný presný zásah dosiahol BRANDT CLARKE na ľade Košíc. Po akcii, ktorú sám založil, odrazený puk šikovne sklepol zo vzduchu za chrbát brankára Vaya.

Rodák z Ottawy v rozhovore pre Sportnet hovorí aj o tom, ako zvláda odchod svojho brata Graema naspäť do zámoria, čo mu vyviedli spoluhráči na jeho osemnáste narodeniny a prečo takmer podpálil apartmán, v ktorom momentálne v Nových Zámkoch býva.

Len pred niekoľkými dňami ste sa stali oficiálne dospelým. Ako ste oslávili osemnáste narodeniny?

V deň mojich narodenín sme nehrali zápas. Z klubu mi darovali veľkú tortu. S chlapcami, s ktorými bývam v apartmáne, sme si na nej pochutnali. Bolo to veľmi milé a spontánne.

Pripravili vám prekvapenie aj spoluhráči z Nových Zámkov?

Ďalší deň som prišiel na tréning a keď som vstúpil na ľad, tréner mi vravel, aby som išiel opačným smerom ako všetci ostatní. Oni už vedeli, o čo ide. Prišiel za mnou asistent kapitána Samuel Hain aj s koláčom, ktorý napokon skončil v mojej tvári. Musel som sa ísť umyť, ale keďže chutil výborne, vôbec som sa nesťažoval.

Bolo to úžasné. Cítim, že ma tu majú radi a som tu vítaný. Vnímam to tak, že sa tu môžem rozvíjať nielen z hokejovej stránky, ale zároveň zažiť pekné spomienky so skvelou partiou.

Oslavovali ste aspoň na diaľku aj s rodinou?

Mali sme spolu dlhý videohovor. Boli pri tom nielen moji rodičia, ale aj môj strýko a tiež starí rodičia. Veľmi mi chýbajú. Vážim si ich obrovskú podporu. Sledujú všetky zápasy, v ktorých nastúpim. Hovoríme spolu takmer každý deň.

Darček od nich dostanete, až keď sa vrátite domov?

Presne tak. Vraveli mi, že poštovné je veľmi drahé. Úplne to chápem. Ubezpečil som ich, že tu mám všetko, čo potrebujem a nemusia si robiť starosti.

Viete už, čo vám kúpili, alebo to bude prekvapenie?

Myslím si, že to bude väčšinou oblečenie a zvlášť som si zaželal Playstation 5. Je možné, že ma niečím aj prekvapia, ale verím, že čo som si prial dostanem.

Po dosiahnutí 18 rokov už môžete na Slovensku hrávať bez ochranného košíka na prilbe. Je to pre vás zmena, keďže v Kanade ste ho nemuseli používať?

Počas pôsobenia v zámorskej OHL som košík nepoužíval. Trochu som si tu na to musel zvykať. Som rád, že už ho nemusím viac používať. Je to pre mňa pohodlnejšie a zároveň to zlepšuje viditeľnosť počas hry.

Bary či reštaurácie sú momentálne zatvorené, ale viete, že na Slovensku by ste si na rozdiel od Kanady mohli teraz objednať aj pivo?

Je fajn, že som už oficiálne dospelý, ale pre mňa je ešte príliš skoro, aby som išiel do baru na pivo. Radšej si ešte chvíľku počkám.

Na Slovensko ste prišli aj s o rok starším bratom Graemom. Boli ste už niekedy pred tým v Európe?

Navštívil som Fínsko a Francúzsko, kde sa konali turnaje pre hráčov vo veku 14 a 15 rokov. Nebol som tam však príliš dlho. Teraz je to pre mňa prvá dlhšia skúsenosť ďaleko od domova.

Zisťovali ste si pred príchodom informácie o krajine a meste, kde budete hrať?

Priznám sa, že som veľa o Slovensku nevedel. Poznal som akurát Bratislavu, ale netušil som, kde sa Nové Zámky nachádzajú. Rozhodnutie prísť sem vôbec neľutujem.

Čo vám povedali rodičia, keď ste odchádzali z domu?

Boli trochu nervózni, najmä mama. Prvý mesiac bol jednoduchší, lebo som tu ešte mal brata. Aj rodičia boli pokojnejší, kým sme boli spolu. Vďaka nemu som sa mohol rýchlejšie adaptovať.

Brat sa nedávno vrátil späť do Ameriky. Ako to bez neho zvládate?

Prvé dni boli náročné. Keď odchádzal, dal mi inštrukcie ako sa mám o seba postarať. Vysvetľoval mi veci ohľadne prania a varenia. Som mu veľmi vďačný za jeho pomoc a rady.

Ako vám ide varenie?

Keď som bol v kuchyni prvýkrát sám, takmer som podpálil apartmán (smiech).

Čo sa stalo?

Volal som s bratom cez videohovor. Chcel som si pripraviť kurča. Snažil sa mi vysvetliť, čo mám robiť. Ani neviem, ako sa to stalo, ale zrazu bola celá miestnosť plná dymu. Nebola to milá skúsenosť, ale našťastie som to napokon zvládol a nespôsobil požiar.

Aké ste mali očakávania od najvyššej slovenskej súťaže a ako vnímate jej úroveň po 16 odohraných zápasoch?

Nevedel som, čo mám od ligy čakať. Chcel som prísť do tímu, ktorý mi dá v zápasoch dosť priestoru na ľade, aby som sa mohol rozvíjať. To sa v Nových Zámkoch naplnilo. Vieme, že pre nás je obrana dôležitá, keďže nemáme veľkú silu v ofenzíve. Je pre mňa ako ofenzívneho obrancu len dobre, že môžem výrazne pomáhať nášmu útoku a tým zlepšovať svoju hru.

Bolo pre vás náročné zvyknúť si, že nastupujete proti omnoho starším a fyzicky zdatnejším súperom, než ako ste boli zvyknutý zo zámoria?

Spočiatku áno. Väčšina hráčov je odo mňa vyššia a majú silnejšie postavy. Veľa sa tu bojuje v rohoch klziska a pri mantineloch. Po prvých asi piatich zápasoch som si na to zvykol. Naučil som sa ako pracovať s telom aj s hokejkou. Teraz je to už pre mňa omnoho jednoduchšie.

Ako ste prežívali váš prvý gól, ktorý ste zaznamenali v zápase proti Popradu a neskôr dva presné zásahy Detve?

V stretnutí s Popradom aj v zápasoch predtým som mal viacero dobrých šancí, ale nedarilo sa mi dobre zakončiť. Napokon to vyšlo a bol to pre mňa úžasný pocit. Trochu sa mi uľavilo a cítil som, že už nehrám v takom kŕči.

V Detve to bol dôležitý moment pre náš tím. Prehrávali sme 0:1 a po mojich góloch sme zrazu viedli 2:1. Aj to pomohlo môjmu sebavedomiu, čo však bolo dôležitejšie, získali sme v tom zápase tri body.

Gólovo ste sa presadili aj v Košiciach. Zo vzduchu ste dokázali puk sklepnúť za chrbát brankára Vaya. Boli ste si istý, že gól bude platiť, keďže ste sa puku dotkli vysoko nad ľadom?

Bol som presvedčený o tom, že to bolo v rámci pravidiel. Puk som zasiahol ešte pod úrovňou mojich pliec. Rozhodcovia si tým neboli istí, ale ja som rád, že ho napokon uznali. Bol to zároveň dôležitý gól, keďže domáci sa snažili dostať do zápasu. My sme ale vďaka tomu viedli 2:0 a víťazstvo sme si udržali až do konca.

V čom vám môže účinkovanie v slovenskej extralige v kariére najviac pomôcť?

Získavam tu obrovské skúsenosti, keďže v Kanade nemajú mladí hráči veľa možností hrať proti mužom. Z toho môžem jedine profitovať. Mojim cieľom je mať dlhú hokejovú kariéru. Priznám sa, že som nečakal, že ju odštartujem na Slovensku, ale som vďačný za príležitosť, ktorú som tu dostal.

Ako ste sa vyrovnali s jazykovou bariérou, hovoríte s trénerom anglicky?

Slovenčina je skutočne náročný jazyk. Zatiaľ som sa naučil povedať len tri slová – áno, nie a ďakujem (smiech).

Je fajn, že s trénerom a niektorými spoluhráčmi môžem komunikovať v angličtine. Inak by to bolo pre mňa asi dosť náročné.

Ako vyzerá váš život v Nových Zámkoch, keď je v krajine lockdown. Čo robíte, ak nehráte hokej alebo netrénujete?

V meste je veľmi ticho. Človek nestretáva príliš mnoho cudzích ľudí. Väčšinu času trávime v apartmáne. Nemôžeme sa však na nič sťažovať. Situácia okolo koronavírusu je vážna. Musíme si chrániť zdravie a dodržiavať všetky opatrenia.

Ako trávite voľný čas?

Sledujem filmy. Pravdupovediac som asi nikdy v živote nevidel za tak krátky čas toľko filmov ako teraz. S chlapcami, s ktorými bývam, spolu obedujeme a večeriame. Je to pre mňa super, že nie som sám.

Aké filmy ste v poslednom čase videli?

Cestou na zápas som si pozrel Inception a predtým Wolf of Wall Street.

Takže ste fanúšik Leonarda DiCapria?

Doteraz som veľa jeho filmov nevidel, ale v poslednom čase ma jeho filmografia zaujala. Začínam rozumieť, prečo ho ľudia majú tak radi.

Bolo pre vás náročné adaptovať sa na život na Slovensku?

Čiastočne áno. Prvýkrát žijem mimo domu a rodičov. Veľmi mi pomohlo, že tu spočiatku aj bol môj brat. Bez neho by som bol nervóznejší. Najmä pri úplne jednoduchých činnostiach ako je nákup v obchode a podobne.

Zažili ste pri nakupovaní aj kuriózne momenty?

Niektoré nápisy na obaloch sa ťažšie čítajú. Raz som si chcel kúpiť mlieko. Keď som prišiel domov zistil som, že je to jogurt. Bol to jeden veľký omyl. Okrem tohto prípadu sa mi nič podobné nestalo. Snažím sa nakupovať stále tie isté veci dookola, aby som sa znova nepomýlil.