BRATISLAVA. Väčšina slovenských medailí v ére samostatnosti má spoločné to, že prišli v novom športe. Časy sa menia.
V spoločnom Československu nikdy nezískal slovenský športovec medailu vo vodnom slalome, rýchlostnej kanoistike či džude. O plávaní a streľbe možno diskutovať, či lepšie – pripomenúť si.
Najúspešnejší rodák zo Slovenska (Vysoká pri Morave) v histórii olympiád je Zoltán Halmaj. Dosiahol dve zlaté, štyri strieborné a jednu bronzovú medailu. Bolo to však v rokoch 1900 až 1908. Plavec prirodzene reprezentoval Uhorsko. Hrdo sa k nemu hlásia i Maďari, bol dokonca šéfom ich plaveckého zväzu.
Strelec z vojenskej pušky Alexander Prokopp získal zlato na OH 1912, tiež ako reprezentant Uhorska. Narodil sa v Košiciach, zomrel v Budapešti. Šermiar šabľou (striebro na OH 1908) Béla Zulawszky sa narodil v Tokaji, zomrel v Sarajeve.
Nemá význam sa sporiť, ktorej krajine niekto z týchto športovcov patrí. Slovákom nemôže prekážať, ak si ich píšu Maďari, platí to však aj naopak.
Teraz sa uvažuje o vyradení kategórie deblkanoistov vo vodnom slalome z programu olympiády. Na šľaktrafenie – veď je to disciplína bratov Hochschornerovcov i súčasných zlatých bratrancov Škantárovcov. Pred olympiádou v Sydney chceli dokonca vyhodiť celý vodný slalom.
Čo je to za šport?
Olympijský program je na prasknutie. S ovládačom v ruke prepínate i kľajete – čo je to za šport? Slovák by niektoré vyradil z programu hier šmahom ruky. Napríklad pozemný hokej, ktorý sa hrá s palicou iba jednou stranou. Pri ktorom prská voda z hracej plochy, hoci je sucho ako na Sahare.