LONDÝN. Najväčšia kulisa v histórii boxu na britských ostrovoch. Viac než deväťdesiattisícové publikum na futbalovom štadióne Wembley v Londýne videlo pravdepodobne posledný zápas azda najlepšieho boxera svojej generácie.
Brit Tyson Fury sa v hlavnom súboji večera stretol s krajanom Dillianom Whyteom.
Stret dvoch špičkových ťažkých váh o opasok organizácie WBC ovládol Fury. Ten sa s Whyteom nemaznal a porazil ho na technický knokaut v šiestom kole.
Tridsaťtriročný zápasník s prezývkou "The Gipsy King" tak nielen, že po tretíkrát obhájil titul ťažkej váhy WBC, ale čo viac, aj po 33. profesionálnom súboji odchádzal z ringu ako neporazený.
Fury v zápase tradične staval na pohybe a rýchlych úderoch. Whyte sa naopak snažil trpezlivo vyčkávať na jeho chyby, ktoré by mohol potrestať jedným knokautovaným úderom.
Fury často využíval prednú ruku, ktorou zasahoval protivníka a zároveň si vytváral priestor pre ďalšie útoky.
Whyte pôsobil nesúrodo, akoby si aj sám uvedomoval, že jedinou jeho šancou je víťazstvo pred časovým limitom na knokaut.
Bolo to však inak. Stačil jeden perfektne načasovaný zdvihák a Fury v šiestom kole z ničoho nič poslal k zemi Whytea.
Tridsaťštyriročný zápasník nebol schopný stáť na nohách, a tak ringovému rozhodcovi neostávalo nič iné, než duel odmávať.
Príbeh ako z Hollywoodu
Mladý a neporazený kráľ svetového boxu. Príbeh anglického národného šampióna v boxe plnil v novembri 2015 titulné stránky všetkých športových novín.
Fury počas dvanástich kôl na tróne vystriedal legendárneho Ukrajinca Vladimira Klička.
Tu sa ale príbeh začal otáčať, a to nie práve priaznivým smerom.
Len o pár mesiacov na to mal Tyson Fury pozitívny dopingový test na kokaín. Výsledkom bolo odobranie svetových titulov, upadnutie do ťažkých depresií a veľká nadváha cez 180 kíl.
Postupne sa však Fury rozhodol kariéru reštartovať a dostať sa späť na vrchol, z ktorého vlastnými chybami spadol na úplné dno.
Po takmer osemnásťmesačnej prestávke mimo ringu stihol pred prvým duelom proti Wilderovi v decembri 2018 odboxovať Fury dva menšie zápasy.
Odvtedy už príbeh odpisovaného boxera pozná celý svet. Už počas prvého súboja proti Wilderovi Brit siahal po víťazstve.
V poslednom kole prišla perfektná kombinácia Wildera, ktorá Furyho tvrdo poslala k zemi. Nebol by to však príbeh hodný hrdinu, keby sa rodák z Manchesteru zázračne nedokázal v priebehu sekúnd z úderu pozbierať.
V odvete si už Fury všetko postrážil a výsledok bol pre Wildera katastrofou.
Zavŕšenie trilógie medzi oboma boxermi sa v októbri nieslo v podobnom duchu, hoci na váhe o poznanie ťažší Fury mal v úvode mierne problémy.
Cesta do Wembley
Súboj s Furym si Whyte definitívne vybojoval v marci minulého roka. V odvete s Rusom Alexanderom Povetkinom nenechal nič na náhodu a zvíťazil na knokaut už v štvrtom kole.
Zaujímavosťou je, že Whytea mal následne čakať ešte zápas so Švédom Ottom Wallinom, k tomu ale napokon nedošlo.
Rodák z Jamajky ohlásil len desať dní pred usporiadaním duelu zranenie ramena. V zákulisí sa hovorilo o strategickom ťahu Whytea, ktorý v nemal chcieť žiadnom prípade riskovať prehru.
Práve tá ho mohla pripraviť o obrovskú šancu boxovať s Furym. Whyte koniec koncov čakal na tento duel kvôli politike organizácie WBC skoro tri roky.
Fury naviac v marci šokoval vyhlásením, že jeho dni medzi šestnástimi lanami sa pomaly chýlia ku koncu.
„Bude to posledný zápas mojej kariéry. Mám stopäťdesiat miliónov, som stále mladý a zdravý.“