Najmenší Trnavčan mal slzy v očiach: Prvú zastávku mal na OMV

Je síce najmenší (167 centimetrov), ale zo všetkých hráčov Spartaka Trnava možno najviac rozpráva. Najviac vtipkuje. Je žoviálny, otvorený a bezprostredný. Ihneď spoznáte, skadiaľ pochádza. MARTIN MIKOVIČ má typický trnavský prízvuk. Hovorí tvrdo. Zo všetkých spoluhráčov úplne najtvrdšie. 

Narodil sa aj vyrastal v Trnave. S výnimkou troch sezón v poľskom klube Termalica Nieciecza, prežil v trnavskom drese celú kariéru. Až teraz sa však dočkal prvej trofeje. Futbalisti Spartaka Trnava vo finále Slovenského pohára zdolali po predĺžení Slovan 2:1.

Ste rodený Trnavčan, ktorý vyhral Slovenský pohár na ihrisku úhlavného rivala zo Slovana. Čo cítite? 

Ja som doteraz ešte nič nevyhral. Neviem, čo mám robiť. Chalani, ktorí už niečo získali, tak nám poradia. Sú to krásne pocity, vyhrať na pôde Slovana. Už keď som sa dávnejšie dozvedel, že to sem do Bratislavy dávajú, tak som hovoril, že to môže byť naša výhoda. Že nás to ešte viac zomkne, čo sa potvrdilo. Chlapci šli 120 minút na krv. Bojovali sme za naše rodiny, ženy, kamarátov a fanúšikov.

Je to vaša prvá trofej v kariére. Čo prežívate? 

Pred zápasom nám bolo povedané, že sa môžeme zapísať do histórie. Pred dvanástim rokmi sme zažili spolu s Romanom Procházkom nevydarené finále Slovenského pohára a to práve proti Slovanu (0:6, pozn. red.) v Michalovciach. Chvalabohu sme to tentoraz zvládli. 

Z Bratislavy do Trnavy je to iba kúsok. Ako bude vyzerať cesta?

Je to blízko a krátko do Trnavy, ale môžeme to obísť trošku navôkol. Zastavíme hneď na prvej pumpe. Myslím, že je to OMV. Ďalšia zastávka je v Senci. Môžeme ísť po starej ceste cez Blatné. Hocikedy môžem prísť dnes domov. Mám to dovolené (smiech). 

Tréner Michal Gašparík vás zvykne nabudiť krátko pred zápasom motivačným videom. Čo vymyslel najnovšie?  

Už pred zápasom som mal slzy v očiach, lebo zbúchali na nás takú vec.