Nikto nechcel schytať bombu od Vlhovej, spomína jej prvý tréner

Bol pri jej lyžiarskych začiatkoch. V úlohe trénera i druhého otca. Utieral jej nos, chystal v noci kakao a vychovával z nej svetovú zjazdárku.

„Má veľa dané od Boha, ale talent podporovala aj tvrdým tréningom. Niekedy však bolo treba zvýšiť hlas a neraz po nej leteli aj vysielačky,“ spomína JÁN GARAJ, prvý lyžiarsky tréner Petry Vlhovej.

Ako začínala na svahoch Petra Vlhová?

„Mala tri či štyri roky, keď začala organizovane trénovať v kategórii bejby. Neskôr som ju trénoval v mladšej i staršej prípravke. Už vtedy ukazovala svoju výnimočnosť, keď dokázala zo šestnástich pretekov v Slovenskom pohári všetky vyhrať. Vedela uspieť, aj keď súperila so staršími dievčatami.“

Pamätáte si aj na jej prvé preteky?

„Bolo to na Podbrezinách v Liptovskom Mikuláši, približne štyristo metrov od jej bydliska. Postavila sa na štart, prešla prvou bránkou, preťala druhú a potom si to šinula rovno do cieľa. Pustila sa smelo dolu kopcom a táto nebojácnosť v nej zostala.

Nerobila žiadne oblúky a keď prišla do cieľa, zdvihla ruky a kričala tým jej šušlavým hlasom: Som prvá. Už tam bolo vidieť jej víťaznú mentalitu.“

Akú najmilšiu spomienku máte na jej lyžiarske prvotiny?

„Je ich neúrekom. Raz sme boli na sústredení a s ďalšími dvoma lyžiarkami ma zobudili o pol štvrtej ráno so slovami: Tréner, my chceme kakavko. Tak som vstal a išiel im ho pripraviť. Teraz sa len domnievam, či boli smädné, alebo sa len báli samy v izbe, keďže boli najmladšie.“

Už v detstve Petra lozila po stromoch, stavala si bunkre. Bola už vtedy skôr taký chlapčisko?

„Petra bola vždy v kolektíve medzi staršími dievčatami. Robila všetko ako chalani. Bábiky ju nezaujímali, skôr motorky a autá. Keď sme mali ísť raz na tréning, v noci veľmi mrzlo a auto bolo zamrznuté. Prišla za mnou: Tréner, dajte mi kľúče, ja naštartujem a pôjdem to zoškrabať.“

V čom spočívala jej najväčšia prednosť v porovnaní s ostatnými?

„Jej rodičia mali popri zamestnaní bufet na zjazdovke v Jasnej na Záhradkách. Keď sme skončili tréning, ešte si pridávala. Mala tam zázemie, kde sa mohla prezliecť, schovať. Bola stále na lyžiach. Nemala problém jazdiť medzi stromami v hlbokom snehu ako chlapci a potom sa sústrediť na tréningovú dávku.“

Niekedy býva náladová a aj dva dni sa s ňou nedá pohnúť. Bola taká aj v detstve?