Iba necelé dve kolá trvalo Tomášovi Deákovi ukončiť semifinálový zápas s Alexandrom Yanishevom. Od opasku ho tak delí iba jediný duel.
Aké si mal pocity, keď si vchádzal do klietky?
Na rozcvičke som bol ešte trocha nervózny, ale tesne pred zápasom, ako som šiel nastupovať, sa to ukľudnilo. Už som šiel do zápasu uvoľnený s tým, že vyhrám. Trocha som sa ponaťahoval, ´vytancoval´ a už som si veril, že to dám.
Išlo všetko podľa plánu, alebo ťa súper v niečom prekvapil?
Všetko išlo podľa plánu, zápas prebiehal tak, ako som chcel, aby prebiehal. Súper ma v ničom významnom neprekvapil. Môj plán bol ísť MMA. Ísť v postoji a ako som už hovoril, ak by bola príležitosť ísť s ním na zem, tak by som sa nebránil. Najskôr sme šli ruky, na zem ma potom chcel hodiť on, na čo som reagoval a vytvoril si šance.
Jediné, čím ma prekvapil bolo to, že som si vložil do hlavy, že ma nemôže hodiť na zem a hneď na začiatku sa mu to podarilo. Bol som na seba trocha nahnevaný, že ma dokázal hodiť, lebo som spravil amatérsku chybu, keďže som vedel, že po tom pôjde. V podstate ma ale prekvapil iba tým, že som čakal, že to bude ťažší súper. Bol šikovný, ale myslel som si, že ma to bude stáť omnoho viacej síl, ako ma to stálo. V podstate som ale rád, že to dopadlo ako to dopadlo, ukončil som to pred limitom a nenechal nič na rozhodcov.
V zápase si sa pokúsil zasa o suplex, ktorý začína byť tvojou špecialitou.
No ten suplex nevyšiel. Súpera som nemal chyteného úplne napevno. Mal som ho chyteného voľnejšie, mal som ho viac zovrieť. To bola trocha chyba, lebo som ho hodil na seba. Chvalabohu som sa z toho dostal, takže je všetko v poriadku.
Čo si mal v hlave bezprostredne po výhre?
Bol som šťastný. Tak ako po každom zápase som najšťastnejší človek na svete a nebolo tomu inak ani teraz. Nedá sa to ani opísať, ale zároveň mi to dodalo väčšiu motiváciu pracovať ešte tvrdšie.
Po zápase si poďakoval publiku.
Poďakoval som publiku, pretože som bol zvyknutý, že ma v Rusku stále vypískali, pokrikovali po mne a podobne. Nebolo to príjemné. Už v minulom zápase sa to ale začalo lepšiť a teraz som zažil prvýkrát naozaj veľký potlesk, pozitívny krik a povzbudzovanie od divákov. Veľmi ma to potešilo a preto som im aj poďakoval. Povedal som, že mám rád Rusko a som rád, že môžem bojovať v organizácii ako je FIGHT NIGHTS. Samozrejme som poďakoval aj všetkým fanúšikom. Po mojej reči tlieskalo celé publikum a bolo to krásne.
Ako vyzerali tvoje nasledujúce dni po výhre?
Včera som bol s kamarátmi vonku, oslavovali sme. Nebudem klamať, že padlo aj pivko a šampanské. Nepijem alkohol, nepil som ho veľmi dlho, ale teraz som si dal. Zabávali sme sa celú noc, aj sme si zatancovali. Cez víkend mám voľno, dnes som si dal wellness, zajtra pôjdem do kina, potom na pizzu a čokoládu. Od pondelka sa ide opäť makať na mojom sne, ktorým je získať titul. Dám do toho zasa viac, ako som dal v minulej príprave, pretože stále sa dá do toho dať viac.
Nejde o to, že nechcem oddychovať, alebo že neviem, že je to potrebné, ale proste moja hlava je tak nastavená, že to nedokážem. To, že neoddychujem mi najviac pridáva na psychike v deň zápasu, keď si položím otázku ´trénoval môj súper toľko, koľko ja? Makal a potil krv ako ja? Šiel na žinenku hneď po zápase ako ja, alebo si užíval voľno?´ A vtedy si odpoviem nie. Vyhrám preto, lebo viem, že som do toho dal všetko, že som bol zavretý v gyme, že to milujem, a že som sa nenadrel ako kôň iba preto, aby som teraz vošiel do klietky a prehral. Tak to nie! Idem si tam po výhru, pretože patrí mne. Toto je môj deň, môj večer, moja klietka a môj domov.
ut 21:30
