BRATISLAVA. Na bratislavskom Tehelnom poli bolo 35-tisíc ľudí, ďalšie stovky sa na štadión prepašovali na čierno. Keď rozhodca Karol Ihring odpískal koniec zápasu, mnohí z nich vbehli na trávnik.
Jediný legionár v kádri Youssef Haraoui, ktorý prišiel pár týždňov predtým ako posila z Paríža Saint Germain, vykopol loptu na jednu z tribún.
Niekto vtedy napísal, že „ľudia v eufórii pili šampanské a bozkávali trávnik“.
Bolo to presne pred tridsiatimi rokmi, 3. júna 1992.
Slovanisti dodnes spomínajú na zlatú generáciu, ktorá v roku 1992 získala federálny titul.
Keď Slovan v poslednom zápase zdolal doma Vítkovice 3:0, prepukli oslavy, ktoré sa už nikdy nezopakovali.
Krátko po zápase dav obkľúčil nových majstrov a trvalo dlhé minúty, kým sa poschádzali v šatni.
Timko pil dva týždne
„Niektorí hráči pili jeden či dva dni, lebo boli chorí. Ďalší ešte dlhšie. Osobne som ťahal dva týždne,“ spomínal Jaroslav Timko, jeden z hlavných hrdinov Slovana.
Zo Serede prišla na Tehelné pole zásielka 39-tisíc kusov šampanského. Slovan bol vtedy vnímaný inak ako dnes. Viac spájal ako rozdeľoval, vystihoval pojem národný klub.
„Prvý zážitok bol, že padol komunizmus, cítili sme voľnosť. Hrali sme s veľkou chuťou a elánom. Ako keby sa človek opäť narodil. Ľudia chodili na zápasy vo veľkom počte, zhruba 15 až 20-tisíc,“ spomínal Timko.
V tom čase Slovanu držalo palce takmer celé Slovensko. Aj mnohí v Trnave mu drukovali. Prečo?