ZVOLEN. Nový ročník Tipos extraligy by sa mal začať 24. septembra s divákmi. Ak by im pre pandemické opatrenia súvisiace s Covidom-19 nebol umožnený vstup na štadióny, súťaž by sa v tomto termíne nezačala.
V stredu vo Zvolene sa na tom dohodli predstavitelia Asociácie profesionálnych hokejových klubov (APHK) a prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) Miroslav Šatan.
Osud Miškovca spečatia do týždňa
Extraligové kluby požiadali vedenie SZĽH ako organizátora najvyššej súťaže, aby do svojich dokumentov a predpisov pre sezónu 2021/2022 implementoval okrem návrhu termínovej listiny aj ďalšie úpravy a návrhy.
"Bolo tam viacero tém, kvóty na mladých hráčov, model súťaže na ďalší rok, či bude v našej lige naďalej aj maďarský klub, či ako to bude vyzerať o rok so Slovenským pohárom," uviedol Šatan po stretnutí.
Poznamenal, že o účasti maďarských tímov v TEL sa rozhodne do konca týždňa. V sezóne 2020/2021 pôsobil v TEL iba Miškovec, predtým hral slovenskú najvyššiu súťaž aj MAC Budapešť.
Prezident SZĽH tiež povedal, že medializované informácie o odčlenení drvivej väčšiny klubov od zväzu, ktorých snahou bolo založiť si súkromnú ligu, je v tejto chvíli nepravdepodobné.
"Do konca mája bol termín, kedy sa mohlo prihlásiť do najvyššej súťaže, prihlásili sa všetky kluby. Takže pracujeme s variantom, že budú hrať všetci tak ako hrali v uplynulom ročníku."
Predseda predstavenstva APHK Miroslav Kováčik k tomu dodal:
"Okolo tejto témy sa vytvoril veľký strašiak. Bola to iba jedna z alternatív a podľa môjho názoru sa vytiahla tendenčne. Profesionálna hokejová liga neriešila nič iné, čo by sa malo riešiť v rámci momentálneho nastavenia, čiže rovnosť všetkých klubov a solidarita. Porovnávanie so Superligou bolo scestné."
Ako sa bude vypadávať a postupovať?
Dohoda sa však nedosiahla v navrhovanom modeli o postupujúcich tímoch z 1. ligy a o vypadávajúcom tíme z najvyššej súťaže.
"Toto ešte chceme prebrať. Prvoligové tímy chcú postúpiť priamo, ideálny športový model, ktorý sa navrhol v minulosti je 10 tímov v TEL a 12 až 14 v druhej lige.
Chceme nájsť model v horizonte zhruba troch rokov, ktorý by sa dopracoval k takémuto modelu. Mechanizmus ako by to malo vyzerať, či bude baráž a koľko tímov postúpi a koľko zostúpi, o tom sa ešte budeme rozprávať.
Ak sa spýtate klubov extraligy a klubov SHL, každý má na to iný názor. Bol by som rád, keby sme našli riešenie. Ale my musíme nájsť mechanizmus, aby sme zaručili druholigistom, že sa môžu pokúsiť o postup do najvyššej súťaže," povedal Šatan.
Predstavitelia APHK sa prikláňajú k baráži o účasť v najvyššej slovenskej hokejovej súťaži medzi posledným celkom Tipos extraligy a prvým celkom SHL.
"Z minulosti vidíme príklady, či Michalovce, alebo Nové Zámky, že sa do extraligy dostal cez baráž aj prvoligista. Príchodom Slovana Bratislava do Tipos extraligy kvalita súťaže stúpla, takže sa prikláňam k riešeniu dvanástich mužstiev.
Je to na diskusiu, vieme sa rozprávať aj o desiatich tímoch, no pokiaľ je Slovan v extralige, prikláňam sa k dvanástke," podotkol po stredajšom rokovaní Kováčik.
Kvóty na cudznincov naďalej platia
V záujme postupného skvalitňovania úrovne slovenského hokeja odporučila väčšina účastníkov, aby naďalej platilo obmedzenie pre počet zahraničných hráčov. Do jedného duelu by opäť mohlo zasiahnuť maximálne sedem legionárov.
"V druhej lige by platila kvóta štyroch cudzincov, toto číslo však chceme postupne znížiť," uviedol prezident SZĽH. Jedna z tém bol aj návrh rozšíriť Ligovú radu o ďalšieho člena. Šatan preto predostrel APHK svoj návrh:
"Zväz má dve miesta, APHK jedno, teraz sme im ponúkli ešte jedno. Navrhli sme teda štvorčlenné osadenie, pričom rozhodujúce slovo v prípade rovnosti hlasov by mal predseda Ligovej rady."
Extraligové hokejové kluby žiadajú od štátu aj finančné kompenzácie za nedokončenú sezónu 2019/2020 a sezónu 2020/2021, ktorá sa hrala okrem finálových zápasov bez divákov.
Riaditeľka APHK Aneta Büdiová. (Autor: TASR)
"Prišla iba minimálna pomoc cez ministerstvo školstva, inak sme kompenzácie, ako to bolo v prípade futbalu, nedostali. Máme na mysli pomoc cez fond na podporu športu.
Budeme rokovať s viacerými kompetentnými osobami na rôznych úrovniach, pretože kluby si zobrali úvery, aby mohli dohrať ročník 2020/2021.
Neviem si predstaviť, že by sme mali začať nový súťažný ročník s dlžobami a bez divákov. Potrebujeme nateraz kompenzácie vo výške troch až piatich miliónov eur pre všetky kluby, ktoré hrali profesionálnu súťaž," uzavrela Büdiová.