Vyhral na troch olympiádach a asi by bol vyhral aj na štvrtej, a možno i na piatej. Jeho vlasť však bojkotovala nielen hry v Los Angeles 1984, ale aj ďalšie v Soule.
O tom, že kubánska výprava nepocestuje ani do Južnej Kórey, sa vraj dozvedel ako jeden z prvých. Osobne od Fidela Castra. Vzápätí oznámil koniec kariéry.
Teófilo Stevenson (29. 3. 1952 - 11. 6. 2012) stál v ikonografii porevolučnej Kuby na úrovni Castra a Che Guevaru, tvrdí britský Guardian. Box má na ostrove výnimočné postavenie: zo 67 kubánskych zlatých medailí v olympijskej histórii pochádza z ringu takmer polovica (32). Prvú v Mníchove 1972 získal práve Teófilo. Mal vtedy iba dvadsať rokov.
Veľkolepá premiéra v Mníchove
Jeho rodičia pochádzali z dvoch "svätých" karibských ostrovov: Vincent a Krištof. Otec za mlada boxoval, vďaka čomu sa záklonom vyhol zauchu od manželky, keď sa dozvedela, že ich syn sa podal na otca. Prvý raz vošiel do ringu už ako desaťročný.
Sprvu sa mu venoval domáci šampión John Herrera. Potom však Sovietsky zväz v rámci internacionálnej pomoci poslal na Ostrov slobody trénera Andreja Červonenka. Ten neomylne stavil na dobre stavaného Teófila napriek tomu, že z prvých dvadsiatich zápasov štrnásť prehral.
„Stal sa mi druhým otcom," zložil mu neskôr poklonu Stevenson.
Na mníchovskej olympiáde Teófilo azda viac než zlatom nadchol prívržencov Castrovej revolúcie tým, že na ceste k nemu poslal do kolien Američana Duana Bobicka, „veľkú bielu nádej", predpokladaného nástupcu predošlých šampiónov Fraziera (1964) a Foremana (1968).
Domov sa vracal aj s trofejou Vala Barkera pre najtechnickejšieho pästiara olympiády - ako prvý boxer najťažšej kategórie v histórii.
Experti uznávali najmä jeho pravačku. FOTO - SITA/AP
Expresná cesta k trom zlatým
„Namiesto rúk má kladivá," sťažoval sa Poliak Ludwik Denderys, ktorý neprežil ani jedno kolo. Stevensonova cesta za prvým olympijským triumfom trvala necelých 15 minút (14:51). Aj v Montreale 1976 vybavil štyri víťazstvá za kratší čas, než trvajú dva kompletné zápasy (15:57).
Najviac sa zdržal v ringu na moskovských hrách 1980: takmer pol hodiny. Pred nimi si na ľavej ruke natrhol biceps, takže si ju šetril a boxoval viac-menej len pravou.
Tú komentátori s obľubou označovali za vražednú. Na to sa durdil. „Všetci básnia len o pravačke, a neregistrujú, že kým sa dostane na rad, maká najmä ľavačka."
V Moskve si splnil sen. Dovŕšil olympijský hetrik, ktorý sa pred ním podaril len Maďarovi Lászlóovi Pappovi (1948 - 1956) a po nich ešte ďalšiemu Kubáncovi Félixovi Savónovi (1992 - 2000).
„Bol výnimočný nekompromisným spôsobom boja," konštatuje slovenský zlatý olympionik z Helsínk 1952 Ján Zachara. „Keď trafil, so súperom bol amen."
S Muhammadom Alim (vľavo) sa Stevenson stretol iba pred fotoaparátmi. FOTO SITA/AP
Márne pokusy o box storočia
„Stevenson bol Ali s úderom Foremana," povedal Angel Dundee, ktorý koučoval slávneho Muhammada Aliho,
Promotéri mu už v Mníchove za prestup do profesionálneho ringu ponúkli milión dolárov. „Čo je jeden milión v porovnaní s láskou ôsmich miliónov Kubáncov," vysmial ich.
Mysleli si, že sa mu máli. Napokon ponuku vytiahli až na päť miliónov. Nepodarilo sa im zlomiť ho.
„Neverím v profesionalizmus, verím v revolúciu," vyhlásil Stevenson, ktorý získal aj tri tituly majstra sveta. Na Kube profesionálny box zakázali tri roky po Castrovom nástupe k moci. Stevenson by si navyše prestupom do profiringu zarúbal cestu k olympijskému hetriku.
Promotéri túžili Stevensona postaviť do ringu proti Muhammadovi Alimu. Mohol to byť zápas storočia, ale nebol. „V čase svojej najväčšej slávy by asi vyhral Ali, bol o čosi technickejší," odhaduje Zachara.
Velikáni si v ringu iba zapózovali pred fotografmi, aj to, až keď už boli obaja v rokoch. Američan prišiel na Kubu a Kubánec mu neskôr návštevu opätoval.
Hoci Ali je o desať rokov starší a už dlho trpí Parkinsonovou chorobou, napokon sa z dvoch velikánov skôr pobral na druhý svet o desaťročie mladší Stevenson. Prvý infarkt začiatkom roka sa ešte lekárom podarilo zažehnať. Pondelňajší už nie.
