TRNAVA, BRATISLAVA. "Ahojte, som Renáta Jamrichová, a takto vyzerá jeden deň v mojom živote."
Po zobudení sa ju čaká tréning vo fitness centre s kondičným trénerom Tadeášom Mikesom. Počas hodiny rozhýbe celé telo strečingom.
"Som jej tréner už päť rokov. Mali sme tréning, kde sme pracovali na mobilite a sile, aby bola pripravená na tréning a do budúcna silnejšia," povedal pre kameru Medzinárodnej tenisovej federácie (ITF) Mikes.
Jamrichová ranné tréningy oceňuje. "Sú veľmi dôležité pre tenisové tréningy a na to, aby som bola v kondícii celý čas," povedala.
Tam to však nekončí. Ako vyzerá jej deň a aké boli začiatky juniorskej šampiónky z Australian Open 2024 a najväčšieho talentu slovenského tenisu?
Prvý kurt
"Aspoň jeden je urobený," zasmiala sa Jamrichová. Narážala tým na kurt v tenisovom klube v Trnave, kde robila prvé údery do loptičky.
"Najskôr to bola pre mňa zábava, brala som to ako hobby. Až potom sa stal tenis tým, čo robím každý deň," zaspomínala si.
VIDEO: Deň s Renátou Jamrichovou
Ako dieťa bola mimoriadne aktívna, pochádza zo športovej rodiny. Jej otec bol profesionálny bežec a najskôr chcel, aby to isté robila aj jedna z troch dcér.
Začiatky jej tenisu boli náročnejšie. Loptičky jej lietali tam, kam nemali. "Keď sme začínali, veľakrát sa stalo, že loptička skončila na streche.
Bola to pre ňu veľká výzva, pretože vždy musela ísť pre tú loptičku a vrátiť sa naspäť. Stávalo sa to asi tak desaťkrát za hodinu," zaspomínal si tréner Jamrichovej Ján Matúš.
S vážnejším hlasom však dodal, že aj to bol spôsob, ako byť koncentrovaný a posúvať sa vo výkonoch.
Aj keď kurty nie sú už po rokoch v najlepšom stave, Jamrichová sa tam rada vracia. Stále to tam miluje aj napriek tomu, že tam nie je šatňa ani toaleta.
Veril jej od prvého dňa
Tenis spočiatku nemala na prvom mieste. Bol to beh, ktorému sa profesionálne venoval aj jej otec. Jamrichová sa s trénerom spoznala vďaka jej mame, ktorá bola s Matúšom spolužiačka na škole.
"Odvtedy už ubehlo osem rokov a je super, že sme kamaráti aj mimo kurtu. Môžem mu hovoriť veci zo súkromia. Je veľmi dôležité, že mám človeka, s ktorým sa môžem porozprávať," povedala.
"Veril som jej už od prvého dňa. Nebolo možné si predstaviť, čo z nej bude. Jej potenciál je však veľký. Jej rozvoj je masívny v každom smere," hovorí Matúš.
Jamrichovú čaká zrejme posledný juniorský grandslam.
Ako jedna z favoritiek nastúpi na londýnskej tráve, v 1. kole ju bude čakať kvalifikantka. Tento povrch, ako sama povedala, má veľmi rada.
Priateľská, veselá a príliš dôkladná
Jamrichovú cestou z Trnavy do Bratislavy čakalo v aute kolo rýchlych otázok na rôzne témy. Okrem iného sa mala opísať tromi slovami:
"Priateľská, veselá a až príliš dôkladná v organizovaní si vecí."
Jej veľkým idolom je Roger Federer, no nie je však jediným. "Rada mám aj Gaela Monfilsa. Vždy som chcela robiť rovnaké triky, ako dokázal na kurtoch on," prezradila.
V telefóne má kontakt aj na 17-ročnú Mirru Andrejevovú, ktorá šokovala účasťou v semifinále Roland Garros. Rada počúva Depeche Mode a The Cure.
A aká bola najlepšia rada, ktorú dostala? "Byť vďačná za to, kde som práve teraz."
Je na dobrej úrovni
Jamrichová trávi veľa času v Národnom tenisovom centre (NTC) v Bratislave, kde máva tréningy. Na úvod pár výmen, potom hra na sieti či údery do vymedzených priestorov.
"Stretol som ju, keď bola veľmi malé dievča. Nikdy som si nemyslel, že budem jej trénerom. Trvá to už dlhé roky. Ale je jedinečná. Bolo to dobré rozhodnutie," povedal Matúš.
Na Jamrichovej má rád jej štýl hry, mimo tréningov sú aj dobrí kamaráti. "Sme na dobrej úrovni. Bude to veľká výzva hrať na viacerých turnajoch. Máme pred sebou zaujímavé dva-tri roky. Je to iný level, ale je pripravená," dodal.
Na NTC má Jamrichová len tie najlepšie spomienky. Vyhrala tam svoj prvý zápas v Billie Jean King Cupe, keď zdolala argentínsku tenistku Nadiu Podorskú.
"Ťažšie sa mi zaspávalo a ráno som cítila nervozitu. Baby ma však veľmi podporili, že o nič nejde, aby som si zápas užila. Trochu sa mi triasli ruky, ale rýchlo to zo mňa opadlo.
Cítila som údery a servis, verila som si v dlhých výmenách. Snažila som sa jej to hrať viac do bekhendu," uviedla vtedy po zisku cenného skalpu.
Hrá na klavír, bavia ju aj iné športy
Jamrichová si uvedomila, že tenis miluje, keď mala asi dvanásť rokov. Do toho momentu sa venovala aj behu, v oboch športoch patrila k najlepším.
"Naša rodina je veľmi športová. Veľakrát hráme napríklad futbal či basketbal. Mám dve mladšie sestry, s ktorými rada trávim čas. Rada hrám aj na klavíri," prezradila.
Dodala, že je hrdá hlavne sama na seba za to, čo každý deň robí. Ako jeden z momentov vytiahla juniorsky titul na Australian Open.
"Boli to pre mňa náročné dni. Bola som zranená, no až doma som zistila, že to zranenie bolo veľké. Aj práve preto som bola na seba hrdá, že som to vyhrala," doplnila.
Práve v čase, keď je zranená, sa cíti smutná a sklamaná.
Deň Jamrichová zakončí druhým poobedným tréningom a následne ide ešte do fitness centra. "Som rada, pretože sa zlepšujem každý deň a dávam si výzvy, aby som bola lepšia. Či už na kurte, alebo mimo neho. Som šťastná," uzavrela.