Rekord, ktorý sa už nedá prekonať. Ani technika nečakala, že sa tak dlho bude hrať

BRATISLAVA. Mal to byť úplne bežný zápas prvého kola na grandslamovom turnaji. Kvalifikant Nicolas Mahut vyzval na Wimbledone presne pred 13 rokmi 23-nasadeného amerického hráča Johna Isnera. 

Zápas začal v utorok 22. juna 2010. Za stavu 2:2 na sety ho pre tmu museli po necelých troch hodinách prerušiť.

V stredu nastúpili na kurt o druhej hodine po poludní. Už v ten deň vyvolali v areáli Wimbledonu nevídaný ošiaľ.

Medzi divákmi a návštevními sa šírila informácia, že na malom kurte číslo 18 sa odohráva zápas, ktorý nemá obdobu. Keďže nešlo o centrálny kurt, hľadisko bolo malé, ľudia sa však tlačili a sledovali zápas aj z plochy mimo hľadiska. 

Tabuľa zamrzla

Krátko pred šiestou hodinou prekonali obaja tenisti rekord pre najdlhší zápas v histórii. V piatom sete na Wimbledone platilo, že sa pri nerozhodnom stave 6:6 nenasleduje tajbrejk. Hrá sa až do momentu, kým jeden zo súperov nevyhrá rozdielom dvoch gemov. 

Teoreticky sa mohlo vtedy hrať do nekonečna.

Elektronická tabuľa, ktorá ukazovala skóre, pri stave 47:47 v piatom sete zamrzla. Neskôr vyšlo najavo, že bola naprogramovaná len do tohto stavu. Nik nepredpokladal, že by sa zápas mohol hrať do vyššieho skóre. Programátori IBM museli v noci program upraviť. 

Problém sa vyskytol aj na webovej verzii, kde sa skóre po stave 50:50 zresetovalo a začalo odznova. Vtedy pribudol na webe oznam, aby si diváci k stavu v piatom sete prirátali päťdesiatku. 

VIDEO: Zostrih z najdlhšieho tenisového zápasu v histórii

Bol to šok a správa o tom, že zápas prvého kola sa nerozhodol ani na druhý deň, sa dostala do všetkých správ. Rozhodca musel znovu zápas pre tmu prerušiť. Za stavu 59:59 v treťom sete. 

Hľadisko pritom mohutne skandovalo: We want more, we want more. (Chceme viac – pozn. red.). Isner mal už v stredu štyri mečbaly, no Mahut všetky odvrátil. 

Andy Rodddick, ktorý vtedy vo Wimbledone postúpil do 4. kola, kúpil pre Isnera a jeho tím tri pizze a kuracie mäso so zemiakmi. Jedlo im sám priniesol. 

„Mal som pocit, že by som zvládol zjesť aj 12 BigMacov,“ vravel Isner. 

Únava oboch hráčov bola už vtedy obrovská. Vzhľadom na to, v akom stave boli, sa nedokázali v noci ani dobre vyspať. Spali len tri - štyri hodiny. 

Standing ovation už pred zápasom

Tretie pokračovanie zápasu bolo od začiatku najsledovanejšou udalosťou. Už pri nástupe na kurt ich fanúšikovia vítali s mohutným potleskom.