Erik Vlček (34 rokov): "Je to fantastické. Extrémne ťažké bolo udržať koncentráciu, sme v Riu už veľmi dlho. Posledné hodiny boli psychicky náročné. Tie minúty pred štartom boli nekonečné, čakanie je možno horšie ako samotné preteky. Keď človek príde do cieľa a vidí, že získal medailu, tak všetko z neho opadne a môže si z plného hrdla zakričať, že to dokázal."
Juraj Tarr (37): "Po prejazde cieľom som cítil obrovskú radosť. Predtým som mal totiž pred sebou Londýn 2012, v ktorom to tiež začalo 8. miestnom v K2 a v K4 to na medailu nevyšlo. Nikto však nechcel dopustiť, že by sa to zopakovalo. Z toľkej radosti sme sa vykúpali. Pred finále sme si povedali, že keď sa budeme držať Nemcov, tak to bude dobré. Aj sme to tak urobili, no neskôr nám trochu odskočili. Vedeli sme, že keď sme tam, je to na medailu. Na päťstovke som sa jedným očkom pozrel na súperov, Česi mali špičku na mojej úrovni. Vedel som, že pôjdu do finišu, no v ňom sme aj my dobrí. Sústredili sme sa na seba, nie na ostatných. Toto striebro je asi môj najväčší úspech. Každým rokom je kanoistika náročnejšia, pribúdajú totiž veľmi kvalitní súperi. Som šťastný.
Tibor Linka (21): "Nie často sa stáva, že v takomto veku sa na olympiáde dosiahne medailu. Máme z toho radosť a môžeme za to poďakovať starším členom našej posádky. Dúfajme, že ešte zopár rokov nám zdravie poslúži a budeme môcť bojovať o cenné kovy na takýchto veľkých podujatiach. Pocity v cieli boli veľmi silné. Je to niečo úžasné, nezažíva sa to každý deň. Isto nám ešte chvíľu potrvá, kým to celé spracujeme a pochopíme."
Denis Myšák (20): "Prvé pocity v cieli boli úžasné, potom nás Ďuro Tarr trochu schladil, takmer som sa utopil. Naša jazda bola veľmi dobrá, žiadne chyby sme neurobili. Dúfal som, že sa udržíme s Nemcami a potrápime ich do záveru. Musím však priznať, že boli lepší. Na päťstovke nám odskočili a potom si udržali náskok."