Svitko: Či chceli organizátori preriediť počet jazdcov? Keby áno, spravili by to inak

V čom bola tento rok Rely Dakar iná?

„Bol to môj deviaty Dakar a myslel som si, že deviatka je moje šťastné číslo, ale asi to nie je tak. Bol to jeden z najťažších Dakarov, pretože sa veľmi často jazdilo v piesku a oveľa menej po šotolinových cestách. Najťažší terén boli piesky, kde rástli ťavie trávy. Tam sme niekedy išli len 20-kilometrovou rýchlosťou. Niekedy sme v tom teréne išli aj štyri hodiny denne.

Pred pretekmi som sa síce tešil na duny, ale tie boli veľmi nebezpečné. Neboli také ako napríklad v Maroku, kam chodím jazdiť. Tam vidíte, kde sa duny lámu. Tu piesok splýval, nebolo vidno diery. Doplatilo na to veľa jazdcov. Keď idete vyššou rýchlosťou a zrazu je pred vami diera, už nedobrzdíte.Vlieklo sa to potom so mnou. V desiatej etape ma zastavil pád.“

Niektorí účastníci hovorili, že tento rok zažili na Dakare peklo na zemi. Bolo to tak?

„Dakar bol ťažký, ale medzi najťažšie mohol patriť preto, že nebolo veľa miest, kde si trochu môžete na motorke oddýchnuť. Naopak, šli sme neustále v ťavej tráve, kde stále musíte s motorkou narábať.“

Mali ste množstvo pádov. Prečo?

„Pri ťažkom páde v druhej etape som si poranil kolená a vedel som, že je zle. Mal som bolesti. Najhoršie to bolo večer, keď som si ľahol. Nemohol som ani spať a ráno som mal nohy stuhnuté. Lenže v teréne musíte používať nohy, stáť na stúpačkách a ja som mal kolená slabé.“

Ako ste na tom teraz po zdravotnej stránke?

„Po desiatej etape som bol asi tri hodiny v nemocnici v bivaku. Robili mi vyšetrenia, röntgen a sono. Tie nič neukázali. Myslím, že to bude to isté ako pred troma rokmi, keď mi neskôr rameno aj operovali. Je to veľmi podobná bolesť. Bolí ma aj kľúčna kosť. Ale neviem presne, čo to je, nechcel som tam ísť do nemocnice. Pôjdem tu na Slovensku a dúfam, že po vyšetreniach budem vedieť, čo sa stalo.“

Je pravda, že na miesto, na ktorom ste v desiatej etape spadli, nebola pre jazdcov výstraha v roadbooku?

„Nebolo to označené. Keď som prišiel do cieľa, čakali na dotankovanie van Beveren a Walkner. Videli, že som celý dobitý a pýtali sa ma, čo sa mi stalo. Opísal som im miesto, kde som spadol. Aj oni hovorili, že presne tam mali problémy, ale, našťastie, nespadli.“

Bolo takých miest tento rok na trati viac?

„Roadbook pripravuje človek, takže občas sa taká chyba stane. Nebezpečné miesta sú značené výkričníkom. Jeden len upozorní, že si treba dávať pozor. Dvoma výkričníkmi už sú miesta, kde musíte výrazne spomaliť a keď sú tri výkričníky, môže ísť o hlbokú priepasť. Vtedy treba naozaj zastať alebo ísť mimoriadne opatrne. No a miesto, kde som spadol, bolo určite aspoň na dva výkričníky, lenže to nebolo vôbec označené.“

Nemohlo sa stať, že to bol zámer organizátorov, aby preriedili počet pretekárov?

„To si nemyslím. Keby to chceli, tak to urobia náročnou etapou, kde je teplo a dvadsať percent slabých jazdcov sa zničí. Určite im nejde o to, aby sa pretekári zranili. Tomu neverím.“

Bolo pre vás po páde v desiatej etape náročné rozhodnúť sa, že z pretekov odstúpite?

„Samozrejme, že to bolo bolestivé. Najhoršie je vzdať sa pre zranenie. Aj som mohol ísť, aj som nemohol. Náhodou mi teraz na Slovensku zistia, že mi nič nie je, a potom som vlastne mohol mať šancu byť v celkovom hodnotení do desiateho miesta. A to je super umiestnenie. Celú noc som nad tým rozmýšľal. Priamo po etape som to ešte tak necítil. V nemocnici v bivaku som dostal infúziu. Utlmilo mi to bolesti. Ešte som si vravel, veď mi vlastne nič nie je. Lenže v noci som sa zobudil, nemohol som spať a vedel som, že je zle.“

Čiže ráno ste sa rozhodli, že nebudete pokračovať?

„Mal som štartovať až o pol siedmej. No už od druhej v noci som bol hore a sedel som vonku. A rozmýšľal som čo ďalej. Mal som dosť času si to premyslieť. Mali sme aj v pláne, že sadnem na motorku a skúsim ísť ďalej. Lenže na konci desiatej etapy ešte bola spojovacia časť dlhá asi 180 kilometrov a cítil som, ako ma to bolí.“

Nechcete skúsiť Dakar na automobile?

„Určite nie. Auto stojí viac ako motorka a som rád, že sa držím motorky.“

Je niečo iné okrem Dakaru, čo by ste chceli dosiahnuť?

„Motorky sú môj život. Chcem sa ich držať, kým to pôjde. Dakar jpre mňa najviac. Minimálne pódiové umiestnenie by som veľmi rád zopakoval.“

Čo vás ťahá na Dakar?

„Dakar je niečo úplne iné ako cross-country alebo motokros. To musíte zažiť, je to dobrodružstvo a musíte mať cieľ. Keď ho nemáte, nemusíte tam ani chodiť. Ja ho mám a budem sa ho pokúšať dosiahnuť.“

Tým cieľom je vyhrať Dakar?

„Áno, o tom snívam. Ale splniť sa to vždy môže len jednému. Uvidíme, či sa mi to podarí. Chcem ešte pár rokov jazdiť. Je to každý rok ťažšie a konkurencia je veľká.“