27. 8. 1931 - 1. 10. 2011
Vlastným menom sa volal Sven Olof Gunnar Johansson. Pod menom Tumba, ktoré si vybral podľa miesta narodenia, bol známy od 50. rokov. Chcel sa odlíšiť od množstva ďalších švédskych športovcov s frekventovaným priezviskom Johansson.
Stredného útočníka Svena Tumbu Johanssona drvivou väčšinou hlasov vybrali v roku 1999 za najlepšieho hokejistu storočia vo Švédsku. Podobne ako brankára Vlada Dzurillu na Slovensku. Ten zomrel priskoro, vo veku 53 rokov. Obaja hokejoví velikáni sa počas svetového šampionátu v Štokholme v roku 1989 stretli v zápase legiend. Dzurilla si vtedy posledný raz obliekol brankársky výstroj.
„Z Tumbu som mal vždy úžasný rešpekt, i keď o mne zvykli vravieť, že ma nič nerozhádže. Keď som ja začínal v reprezentácii, bol už nedostižným útočníkom. Vzácny typ. Silou pripomínal ľadoborec, ale nebezpečnejšie než jeho vlastná priebojnosť boli jeho konštruktívne prihrávky," hovoril v Štokholme Dzurilla.
Tumba Johansson žil šťastné časy, v ktorých mimoriadne talenty, ako bol on či Vsevolod Bobrov a Lev Jašin, zvládali oba najpopulárnejšie športy na špičkovej úrovni. Tumba Johansson reprezentoval Švédsko v hokeji i vo futbale, popri väčšinovom hokeji si v roku 1959 vybojoval s futbalovým klubom Djurgarden futbalový titul. Na majstrovstvách sveta reprezentoval Švédsko štrnásťkrát, čo je historický rekord.
Tumba Johansson svojím herným štýlom s hlavou hore pripomínal slávneho Gordieho Howea.
„Keď sa valil na bránku ako rozzúrený baran, nebolo ho prakticky možné zastaviť. Jeho súboje s obrancami sa stali legendárnymi. Málokto mu stačil korčuliarsky, technicky už ani nehovoriac. Pritom šíril okolo seba skromnosť a vľúdnosť," písal o ňom bývalý televízny a rozhlasový reportér Rudolf Gallo.
Na Johanssona si dobre spomína aj Dzurillov bývalý spoluhráč Jozef Golonka: „Bol to fantastický strelec, ktorý vytvoril s Nilssonom kľúčovú dvojicu švédskeho tímu. Na ľade absolútne vynikal, ale vždy sa správal veľmi priateľsky."
V roku 1957dostal Tumba ako prvý Európan šancu hrať v NHL. Do svojho tréningového kempu ho pozvali Boston Bruins, ktorí mu ponúkli hrať farmársku súťaž v tíme Quebec Aces. Ak by však chcel ostať u profesionálov, musel by podpísať zmluvu, čím by sa podľa vtedajších regúl pripravil o možnosť hrať vo švédskej reprezentácii. Tumba sa rozhodol, že zmluvu nepodpíše a zvyšok sezóny 1957/58 odohral v amatérskom mužstve Chicaga.
Prvým Švédom, čo šesť rokov po Tumbovi skutočne vystúpil na scénu NHL, bol Ulf Sterner, ktorý v New York Rangers odohral v roku 1964 štyri zápasy.
Impozantnú Tumbovu kariéru, počas ktorej získal tri tituly majstra sveta a tri olympijské medaily, o pokračovanie pripravilo zranenie ruky. Za hokejovú reprezentáciu Švédska hral 245-krát, dal 223 gólov.
Po skončení hokejovej kariéry sa venoval golfu ako hráč, návrhár golfových areálov i funkcionár. Začiatkom 70. rokov reprezentoval Švédsko aj v golfe, neskôr odpaľoval loptičky profesionálne. Zaslúžil sa o propagáciu golfu v Škandinávii, rozšíril ho aj do bývalého Sovietskeho zväzu. V roku 1995 založil World Golfers Championship, amatérsky turnaj, ktorý sa hral vo viacerých krajinách.
„Golf nie je žiadny šport, ale choroba, ktorá si vás podmaní natrvalo," napísal v jednej zo svojich knižiek. Nevyhol sa v nich ani priznaniu, že na začiatku hokejovej kariéry mal milostný vzťah s princeznou Brigitou, sestrou kráľa Carla-Gustava. „Boli sme naozaj veľmi zamilovaní, bol som prvý princeznin partner."
Po rokoch mal šťastné manželstvo s manželkou Monou, ktorá mu na Floride porodila štyri deti.
Popri bohatej športovej kariére sa venoval aj charitatívnym projektom. V roku 1981 založil Tumba Stipendium podporujúcu hendikepovaných športovcov a v roku 2006 Sven Tumba Education Fund proti negramotnosti.
