Steven Seagal z Popradu vyrastal na farme. Puk mu raz rozrezal prst

Narodil sa v kanadskom mestečku Edenwold ležiacom vyše 500 kilometrov západne od Winnipegu. Vyrastal na farme, ale namiesto starostlivosti o zvieratá ho vždy lákal v prvom rade hokej.

Od roku 2013 brázdi európske ľady. Zahral si najvyššiu fínsku, švédsku i nemeckú ligu. Jednu sezónu dokonca pôsobil v KHL v Diname Riga. Teraz je obranca STEVEN SEIGO novou posilou lídra slovenskej extraligy z Popradu.

Vaše meno má podobnú výslovnosť ako meno herca Stevena Seagala, ktorý sa preslávil akčnými filmami. Sú vám jeho filmy blízke?

Keď som vyrastal doma v Kanade, známi a kamaráti ma prezývali podľa neho. Priznám sa, že som príliš veľa jeho filmov nevidel, ale pár ich určite bolo. Môj obľúbený režisér je Quentin Tarantino. Videl som asi všetky jeho filmy.

Ako hráči trávime veľa času cestovaním na zápasy. Okrem toho máme aj pomerne dosť voľna. Sledovanie filmov či seriálov je ideálnym spestrením, keď chce človek od všetkého vypnúť.

Počas pôsobenia vo Fínsku sa vám v zápase prihodilo nepríjemné zranenie prsta. Môžete opísať, ako sa vám to stalo?

Situácia vyzerala nevinne. Súper vyslal na našu bránku tvrdú strelu. Ja som práve v tom momente vystrel ruku. Puk ma trafil do končeka prsta takmer dokonale. Výsledkom bola hlboká tržná rana.

Vyzeralo to, akoby mi prstom prešiel hrubý ostrý nôž. Hneď som šiel dole z ľadu. Lekár mi to zašil asi deviatimi stehmi. Mal som šťastie, že to nedopadlo horšie a neprišiel som o časť prsta.

Na fotkách, ktoré máte na sociálnej sieti, sa napriek škaredému zraneniu usmievate. Dostavila sa bolesť až neskôr?

Bol som chvíľu v šoku. V tele bolo ešte veľa adrenalínu. Povedal som si, že nemôžem prejaviť zdesenie, keď ma pri tom spoluhráči fotili. Jednoducho som sa usmial a snažil som sa vyzerať ako tvrdý chlap.

Ako dlho po zranení ste nemohli hrať hokej?

Asi dva týždne som musel byť úplne v pokoji. Potom mi dali na prst bandáž, aby som mohol hrať. Našťastie ma to nevyradilo na dlhšie obdobie. Horšie je, keď si zlomíte ruku alebo nohu. Vtedy trvá návrat aj dva mesiace alebo viac, podľa závažnosti.

Pochádzate z malého kanadského mestečka, vyrastali ste na farme. Na čo z toho obdobia najradšej spomínate?

Keď som bol malý chlapec, mali sme množstvo zvierat - kone, zajace, prasatá, psov aj mačky. Rád som jazdil na koňoch. Som vďačný, že som mal takú možnosť. Určite to má väčšie výhody ako vyrastať vo veľkomeste.

Už vtedy som vedel, že hokej je to, čím by som sa chcel živiť. V zimnom období sme si mohli zakorčuľovať na zamrznutých jazierkach. Práve túto zimu som si to mohol užiť po pätnástich rokoch, keďže som bol stále mimo domova. Bolo skvelé stráviť čas s rodinou a pripomenúť si zážitky z detstva.

Od roku 2013 hrávate v Európe. Okúsili ste fínsku, švédsku či nemeckú najvyššiu súťaž a aj KHL. Bola pre vás práve ruská nadnárodná súťaž najkvalitnejšou ligou, v ktorej ste si doposiaľ zahrali?

Jednoznačne áno. Všetci vedia, že v KHL sa hrá hokej najvyššej úrovne. Po NHL práve tam pôsobia tí najlepší hráči sveta. Aj ostatné ligy v Európe majú veľmi vysokú kvalitu. Najmä z hľadiska rýchlosti a fyzického poňatia sú si veľmi podobné.

V ktorej krajine sa vám žilo najlepšie?

Vo Švédsku, keď som hral v tíme Mora IK. Býval som v malom mestečku obklopenom prírodou a lesmi.

Mohli sme si ísť zabežkovať alebo na turistiku do hôr. Bolo tam veľa možností, ako tráviť voľný čas mimo hokeja. To sa mi páčilo.

Informovali ste sa pred príchodom do Popradu o úrovni slovenskej extraligy?

Pozitívne referencie mi dal Jason Bast, ktorý hral pred pár rokmi v Banskej Bystrici. Pochádza z rovnakej oblasti ako ja, takže sme spolu vyrastali. Pôsobenie na Slovensku si veľmi užíval a vysoko hodnotil aj kvalitu hokeja. To bolo všetko, čo som potreboval počuť.