Šport nie je svet, kde nemá miesto slabosť

Parte 2009: zbohom rakúskej legende zjazdu aj poľskej pionierke kladiva.

BRATISLAVA. Niet smutnejšieho pohľadu než na rakvu uprostred trávnika. Najmä, ak v nej leží telo, ktorého zákroky pred pár dňami roztlieskavali bariéry.

Hannoverský štadión uprostred novembra namiesto futbalu zaplnila tryzna. Brankár Robert Enke, s ktorým kouč nemeckej reprezentácie Joachim Löw rátal o osem mesiacov na svetový šampionát, sa pár dní predtým tri kilometre od domu hodil pod vlak.

Všímajme sa a pomáhajme si

Trpel depresiami od chvíle, ako sa dozvedel, že jeho dcérka sa narodí s vrodenou srdcovou chybou. Ešte viac po jej smrti. Keď si Enkeovci adoptovali dieťa, zasa obavami, že ho vezmú, ak sa prevalia jeho psychické problémy.

„Pohybujeme sa vo svete, kde akoby pre slabosť nemalo byť miesto," postrehol Thomas Schaaf, tréner Werderu Brémy. „Povedal som hráčom, aby sme sa navzájom viac všímali. A neštítili sa pomôcť si."

Séria samovrážd

V januári vo svojom obchode spáchal samovraždu taliansky cyklista Luca Gelfi (42), víťaz dvoch etáp Gira 1990.

Vo februári bývalý majster sveta v horskej cyklistike Francúz Christophe Dupouey (40), americký strieborný medailista atlantských Hier 1996 v plážovom volejbale Mike Whitmarsh, ba aj 16-ročný supertalent českého basketbalu (ťahúň strieborného tímu ME 16) Milan Ryska.

Nikaragujčan Alexis Arguello (57) ešte vlani na otvorení pekinskej olympiády hrdo niesol vlajku svojej krajiny.

Fenomenálneho profiboxera sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch zaradil Ring Magazines na 20. miesto najslávnejších boxerov histórie.

Vlani ho zvolili za primátora hlavného mesta, toto leto však otočil proti sebe pištoľ. Trpel depresiami, ktoré liečil drogami a alkoholom, tvrdia správy z Managuy.

Tohtoročné parte sveta športu obsahuje toľko samovrážd ako žiadne predošlé. Nad bežný priemer, percento z úmrtí.

Zbohom dvom generáciám

Fyzický tréning odbúrava stres, ale nečistí hlavu dočista. Žiaľ, občas naštartuje aj skryté, včas neodhalené hrozby chorobných stavov.

Vo februári, dva dni pred koncom sústredenia poľských vrhačov v Portugalsku na pľúcnu embóliu zomrela najmladšia atletická víťazka sydneyskej olympiády 2000 Kamila Skolimowska. Mala len sedemnásť, keď sa stala prvou ženskou víťazkou hodu kladivom v histórii.

S najväčšou legendou sa športový svet rozlúčil v auguste v Rakúsku. Toni Sailer (73) bol prvým zjazdárom, čo na olympiáde (v Cortine d Ampezzo 1956) vyhral všetky tri disciplíny: slalom, obrovský slalom aj zjazd.

„Blesk z Kitzbühlu" o dva roky to isté dokázal aj na svetovom šampionáte (v Bad Gasteine).

Viaceré slovenské športy prišli o doyenov

Náš šport smútil za prvým svetovým šampiónom vo vzpieraní, ale aj za jediným Slovákom, čo rozhodoval finále futbalových MS.

BRATISLAVA. Garnitúra, ktorá slovenský šport dvíhala na nohy v prvých desaťročiach po druhej svetovej vojne, sa postupne riedi. Viac jeho odvetví dalo tento rok zbohom svojim doyenom.

Tenis sa rozlúčil s Ivanom Lichnerom (81), ktorého Praha rešpektovala už vtedy, keď Slovensko ešte nemalo eso Mečířových kvalít.

Ako československý tréner koučoval Jana Kodeša aj na ceste za historickým víťazstvom vo Wimbledone 1973.

Pol druha desaťročia stál na čele Slovana, Hrbatému, keď mal pätnásť, pomohol zohnať mecenáša, a neskôr veľa publikoval: vďaka nemu sa zrodila prvá slovenská tenisová encyklopédia aj historickými faktami a obrázkami priam nabitá Tenisia.

Šach prišiel o prvého Slováka s titulom medzinárodný majster: Július Kozma (80) ho ako akademický majster sveta získal pred 52 rokmi.

Štartoval na troch ME, dvoch šachových olympiádach a potom si do smrti mozog cvičil písaním. V dvoch vydaniach pôvabne priblížil Boje o šachový trón.

Po auguste 1968 ho vyhnali z rozhlasu, no prichýlil ho denník Šport, v ktorom sa po novembri 1989 stal šéfredaktorom.

Jazdectvu bude chýbať Eugen Gejmovský (82), zakladateľ oddielu Žižka, tréner, medzinárodný rozhodca parkúrových súťaží a neúnavný popularizátor všetkých konských športov.

Športovej gymnastike zasa Margita Macháčková (75), ktorá vychovala olympioničky sedemdesiatych rokov Zdenu Bujnáčkovú i Ingrid Holkovičovú a patrila aj medzi rešpektované medzinárodné rozhodkyne.

Slovensku vo viacerých športoch dvíhali renomé rozhodcovia.

Vo futbale sa na iluzórny Olymp vyšplhal Karol Galba (88), ktorý rozhodoval na dvoch svetových šampionátoch a so zástavkou behal po čiare vo Wembley počas finále MS 1966 Anglicko - Nemecko.

Na jeho šťastie, v čase Huntovho sporného gólu storočia, ktorým Angličanom prvý a zatiaľ posledný raz spadol do lona titul, mal v opatere opačnú stranu ihriska.

S kariérou, za ktorú dostal Zlatú píšťalku FIFA, sa rozlúčil na mexickej olympiáde 1968.

Najslávnejším športovcom na parte je prvý slovenský vzpieračský majster sveta Ondrej Hekel (65).

Brilantný technik s činkou, skvelý najmä v trhu (majster sveta 1972, majster Európy 1970 a 1971) štartoval na troch olympiádach a na každej skončil v prvej desiatke: najlepšie v Mníchove 1972 štvrtý.