BRATISLAVA. Bolt mal necelých pätnásť, keď vyhral juniorský svetový šampionát 2002 v Kingstone na Jamajke. O rok neskôr zabehol dvojstovku za 19,93 sekundy.
A zrazu akoby sa vyparil.
Na aténskej olympiáde vypadol v rozbehu. A dlho nič, ani slovo o talente. Na majstrovstvách sveta 2007 skončil na dvojstovke druhý.
Pozoruhodné, nič viac. Však išlo o Jamajčana.
Odmietol americké univerzity
V roku 2003 odmietol Bolt štipendium z viacerých amerických univerzít. Dostal ho na domácu techniku v Kingstone ako profesionálny bežec. Trénera Fitza Colemana však neznášal.
„Verte mi, som lenivec,“ povedal na tlačovej besede pri jednom zo štartov na ostravskej Zlatej tretre.
Tréner Glen Mills, ktorý ho neskôr prevzal, to vedel. Vyše sedemdesiatročný a vyše stokilový vedec na univerzite sa „lenivca“ ujal. Veci dostali iný spád.
„Tréner Mills ma naučil drieť. Sprvoti som sa mu aj vzpieral, ale má pravdu, ak mi všeličo zakazuje,“ rozprával po víťazstve na sto metrov v galaktickom svetovom rekorde (9,58 sekundy) na majstrovstvách sveta v Berlíne 2009.
O tri dni utvoril svetový rekord na dvojstovke – 19,19 sekundy.
Po tomto neskutočnom výkone začal na tlačovej besede zaujímavo: „Túžim spať. Doma na Jamajke to bude po šampionáte moja hlavná činnosť."
Boltov úspech zjednotil Jamajku. Pri obrazovkách počas jeho pretekov v Riu sedeli dva milióny obyvateľov ostrova v Karibiku, na ktorom žije 2,8 milióna duší.
Kedysi to bol raj pirátov i obchodníkov s otrokmi. Za posledné tri desaťročia je to liaheň šprintérov.
Vyrástli tam dve trojnásobné olympijské víťazky, jamajská šprintérka Veronica Campbellová-Brownová, americká štvorstovkárka Sanya Richardsová, ale aj prvý veľký dopingový hriešnik, kanadský šprintér Ben Johnson.
Pastor Nugent
Otec Wellesley Bolt, dnes už obchodník v Kingstone, nerád opúšťa rodisko. Bojí sa lietať. To napokon aj tréner Mills.