Dakar je aj boj o život. Kedysi platili pretekári zálohu za rakvu

BRATISLAVA. Smrť bola súčasťou Rely Dakar v podstate od jej prvých ročníkov. Pre slávne preteky to nie je pozitívna publicita. Niektorí fanúšikovia povážujú podujatie za príliš riskantné.

Úmrtnosť bola najmä v prvých rokoch vysoká. Smrť pretekára poznačil už prvý ročník. Zahynul motorkár Patrice Dodin.

O sedem rokov neskôr zomrel na pretekoch aj zakladateľ Rely Dakar Thierry Sabine, hoci v jeho prípade išlo o nehodu vrtuľníka.

Celkový počet obetí vrátane ľudí zo sprievodných vozidiel, novinárov a divákov už presiahol sedemdesiatku.

Dakar berie aj šampiónov

Medzi obeťami púštnej rely nie sú len neskúsení jazdci či amatéri, ale aj tí najlepší.

V roku 2005 mal smrteľnú nehodu dvojnásobný víťaz Dakaru Fabrizio Meoni. V tom čase bojoval o tretí triumf, v celkovom hodnotení bol druhý.

Zahynul po ťažkom páde. Jeho smrť otriasla mnohými pretekármi. Meoni bol skvelý jazdec, výborne ovládal navigáciu a bol obľúbený aj medzi súpermi.

„Nechápem, ako sa to mohlo stať. Fabrizio bol výnimočný jazdec,“ oplakával jeho smrť francúzsky motocyklista Cyril Despres, päťnásobný víťaz Dakaru.

Problémom je, že súťažiaci na motocykloch sú vystavení väčšiemu riziku ako jazdci v automobiloch či v kamiónoch. Z 29 smrteľných nehôd na Dakare pripadá 20 na motorkárov.

„Keď som jazdil Dakar na motorke, vždy som cítil, že sa zahrávame s ohňom. Preto som ešte v dosť mladom veku z motoriek odišiel. Žiaľ, videl som zomrieť veľa kamarátov,“ vravel 13-násobný víťaz Dakaru Stéphane Peterhansel.

"Po takejto udalosti sa pýtam stále: Stojí nám to za to? Čo tu robíme?"

Bola to najrýchlejšia etapa

V teréne motorky dosahujú závratnú rýchlosť. Niektorí pretekári opisovali siedmu etapu tohtoročného Dakaru ako najrýchlejšiu, akú zažili. Od štartu sa išlo na plný plyn.