Vlhovej robili nezmyselné obštrukcie. Ako funguje chobotnica v SLA?

Päť rokov sa snažil o zmeny v Slovenskej lyžiarskej asociácii (SLA). Bol generálnym sekretárom, ktorý chcel zlepšiť fungovanie asociácie. Pod vedením kontroverzného Taliana Marina Mersicha sa mu to však nepodarilo.

„Keď som chcel čosi výraznejšie zmeniť, Mersich si uplatňoval svoju mocenskú pozíciu a podsúval určité rozhodnutia tak, že veci budú tak, ako povie on,“ tvrdí RADOVAN CAGALA.

V rozhovore odkrýva, ako funguje chobotnica v SLA.

Pred necelým rokom vás Predsedníctvo SLA odvolalo z pozície generálneho sekretára. Ako dôvod udalo opakované závažné pochybenie a zneužite právomocí aj s medzinárodným dosahom. O čo konkrétne išlo? 

Na rokovaní predsedníctva SLA 29. mája 2020 v Poprade prezident Ivan Ivanič zrazu do rokovania zaradil bod o odvolaní generálneho sekretára. Ako dôvod uviedol, že som v mene asociácie podal predbežnú kandidatúru Jany Palovičovej na člena Výkonného výboru FIS (Medzinárodná lyžiarska federácia, pozn. red.). Ivanič povedal, že som k takémuto úkonu nemal oprávnenie a chýbal mi súhlas predsedníctva. Ja som však disponoval plnou mocou, vďaka ktorej som takúto kompetenciu jednoznačne mal.  

Čakali ste takýto koniec? 

Prekvapilo ma to, pretože obsadzovanie pozícií vo FIS bola aktivita, s ktorou vedenie SLA dlhodobo súhlasilo. Prenikanie zástupcov Slovenska do štruktúr FIS bolo veľmi nízke a keď som nastúpil na pozíciu generálneho sekretára, s hrôzou som zistil, že nemáme absolútne žiadne páky v mnohých odborných komisiách. Aj keď tam niektorí členovia chodili, či nechodili, bolo to neorganizované a neplánované. Činnosť nemala žiadny dlhší strategický cieľ. Vybraní ľudia nemali v niektorých komisiách žiadne právomoci. 

Ako ste to chceli zmeniť? 

Jednou z úloh, ktorú som plnil ako predseda medzinárodnej komisie SLA, bolo zabezpečovať, aby v odborných komisiách a rôznych iných štruktúrach malo Slovensko svojich zástupcov, ktorí majú oprávnenie hlasovať, čiže ovplyvňovať dianie a pomáhať slovenským športovcom a organizátorom. Snažil som sa podávať takéto návrhy. V roku 2018 kongres FIS upravil pravidlo rodovej rovnosti, čím by sa najbližšími voľbami (leto 2020) zmenil pomer obsadení pozícií vo výkonnom výbore FIS.

Na začiatku roka 2020 som absolvoval rôzne diplomatické rozhovory, po ktorých som vedel, že máme reálnu šancu presadiť ženského kandidáta. Jana Palovičová s tým súhlasila, tak som pripravil a podal predbežnú prihlášku na kandidáta za Slovenskú republiku, ktorú by v konečnom dôsledku tesne pred voľbami aj tak muselo schvaľovať predsedníctvo SLA.

Marino Mersich, ktorý ovládol lyžiarsku asociáciu, bol vnímaný dosť kontroverzne. Prečo ste prijali ponuku na generálneho sekretára SLA? 

Keď som nastupoval do SLA, Mersich vo vedení nefiguroval. Bol vtedy odvolaný a navyše bol v súdnom spore s SLA, žaloval neoprávnenosť svojho odvolania z úseku alpských disciplín, na čele ktorého boli vtedy Michal Rajčan a Monika Maršáleková. Do asociácie som vstupoval, keď bol prezidentom František Repka a pripravoval sa zákon o športe.

Zákon zaviedol revolučné zmeny z pohľadu zväzov a SLA nemala v sebe procesy, ktoré by boli v súlade so zákonom. A Repkovi bolo ihneď po nástupe do funkcie prezidenta jasné, že pokiaľ SLA neprejde zásadnou reformou a nepríde k procesným a iným zmenám, tak hrozí, že organizácia to nezvládne. Po roku a pol snaženia o tak potrebnú reformu však pochopil, že v SLA s vedením, s ktorým spolupracoval, je to nemožné.

Čo ste zistili po svojom príchode do SLA? 

Venoval som sa procesným zmenám, ktoré sa týkali financovania, reportovania, vnútorných predpisov a v niektorých odvetviach bolo nutné vykonať zmeny v samotnom riadení športu. Napríklad, už len chýbajúca dokumentácia v organizácii umožňuje rozdielne vnímanie určitých rozhodnutí. Rozhodnutia, ktoré sa v jednom športovom odvetví robili ako na bežiacom páse, sa v inom odvetví robiť nedali, alebo boli vnímané ako negatívne. 

Čo najviac chýbalo tejto organizácii?

V SLA bola absencia identických pravidiel pre rozhodovanie úsekových predsedníctiev. V princípe boli dve masové odvetvia – zjazdové a bežecké lyžovanie, ktoré boli niečo ako firmy vo firme. Potom máte odvetvie ako snoubording, ktoré sotva zasadalo a nemali ste o ňom takmer žiadne informácie, kto tam robí šport, kto, kedy a ako rozhoduje. Ďalej ste mali odvetvie, kde ste mali jeden klub a jedného športovca a napriek tomu mali rovnaké právomoci. Dokonca ste mali odvetvie, ako severská kombinácia, kde nemali žiadneho športovca, aj napriek tomu sa financovalo akoby nič.

Keď ste poukazovali na tieto nezrovnalosti, aké ste mali odozvy?

Snažil som sa o spoluprácu, diskusiu, ale konštrukcia nových stanov, ktoré boli prijaté v lete 2017, túto diskusiu definitívne pochovala. Stanovy zafixovali koncept silnej autonómie úsekov, pričom v skutočnosti úseky z pohľadu zväzu o ničom zásadnom nerozhodovali. Upevnil sa aj systém rozpočtovania percentuálnym modelom, čím sa asociácia defacto zmenila na banku, ktorá prijala peniaze, prerozdelila ich na úseky bez zadania cieľov a potom len zúčtovala.

Prečo ste zo svojej pozície neurobili konkrétne zmeny? 

Asociácia sa prudko decentralizovala a ak som chcel zakročiť v rámci úseku, dostával som sa do konfliktov s vedením úseku. Cítil som trecie plochy. V názorových stretoch s vedením úsekov som nemal podporu užšieho vedenia. A tak som končil v situáciách, keď som bol ja proti ostatným. Keď som chcel čosi výraznejšie zmeniť, viceprezident SLA Marino Mersich si uplatňoval svoju mocenskú pozíciu a podsúval určité rozhodnutia tak, že veci budú tak, ako povie on. To nie je žiadne tajomstvo. Potvrdia to aj iní ľudia vo výkonných funkciách.

Ako sa to Mersichovi podarilo?

V najvyššom rozhodovacom orgáne, ktorým je Konferencia a jej delegáti. Finta je v tom, že delegátom konferencie je ľubovoľný člen SLA, ktorý bol zvolený členskou schôdzou odvetvia. Úzke vedenie aktívne ovplyvňovalo tvorbu listiny delegátov aj počas členskej schôdze. Tým pádom sa na konferenciu dostali ľudia, spriaznení delegáti, čím si vedenie SLA zabezpečilo neodvolateľnosť. Dokonca sa stalo, že za delegáta konferencie zvolili človeka, ktorý v skutočnosti šport vôbec nevykonáva. Z pohľadu vedenia SLA skutočnou úlohou členských schôdzí odvetví bola jediná vec – vytvoriť „vhodnú“ listinu delegátov.

Akoby sa to dalo zmeniť? 

Stačí len zmeniť definíciu delegáta, a ani by sa nemusel zásadne meniť delegačný kľúč. Pretože, ak by bol delegátom konferencie konateľ a štatutár klubu, čiže ľudia, ktorí reálne robia šport, vtedy by sa ihneď zmenilo názorové pole na konferencii. Okrem toho je nemysliteľné, aby delegátom konferencie bol človek, ktorý je na výplatnej páske zväzu, čím de facto rozhoduje sám o sebe.

Prečo sa ľudia v jednotlivých lyžiarskych úsekov nebúrili? Tento stav im vyhovoval?

Nebúrili sa, lebo si vôbec neuvedomovali, čo sa deje. Mali pocit, že ich priestor, v ktorom sa môžu realizovať, je členská schôdza. Ale neuvedomovali si, že členská schôdza nemá reálne žiadny vplyv. Jedinou jej úlohou z pohľadu vedenia, bolo vyprodukovať listinu „vhodných“ delegátov.

Štatutári klubov mali pocit, že ich domovským piesočkom je členská schôdza, kde môžu niečo zmeniť. Keď prišli na to, akým spôsobom ich vedenie SLA zmanipulovalo, bolo už neskoro. Ak aj väčšina z úsekov chcela niečo zmeniť, tak vnútorné nastavenie rozhodovania konferencie dávalo väčší vplyv menšine. Čo znamená, že v SLA vládne menšina.

Kto je za všetko zodpovedný?

Za motúziky ťahal predovšetkým viceprezident Marino Mersich. A potom kombinácia dôverčivosti členskej základne a manipulácie úzkeho vedenia SLA. Úseková štruktúra bola v SLA aj pred rokom 2016, ale vtedy bolo zohľadnené, že v predsedníctve vedenia mali úseky podľa veľkosti väčšinové zastúpenie.

Predseda legislatívno-právnej komisie Marino Mersich však upravil stanovy tak, že aj veľké úseky ako zjazdári a bežci na lyžiach sa pri hlasovaniach dostali na úroveň malých úsekov ako je severská kombinácia alebo akrobatické lyžovanie. Športové odvetvie, ktoré malo dvoch pretekárov, malo zrazu rovnakú hlasovaciu právomoc ako odvetvia, ktoré mali stovky pretekárov.

Igor Vlha povedal, že problematickými ľuďmi v slovenskom lyžovaní sú Marino Mersich, Ivan Ivanič a Petra Penkert. Má pravdu? 

Súhlasím, tieto tri osoby sú najvyššie vedenie SLA. Sú to osoby, ktoré reálne vykonávajú rozhodnutia.

Otec Petry Vlhovej tiež tvrdil, že SLA mu zámerne zadržiavala peniaze pre jeho dcéru.

Čo sa týka vyplatenia účelových prostriedkov v top tíme za rok 2020, celú kauzu považujem za úplne jasnú obštrukciu zo strany SLA. Stop platbám urobila kontrolórka zväzu pani Penkert, ktorá v SLA schvaľuje platby. Vytvorila nezmyselnú požiadavku na zmluvu medzi asociáciou a Ski Tímom Vlha, ktorá v princípe nemala žiadne opodstatnenie, keďže financie boli zmluvne určené účelovo na prípravu Petry Vlhovej.

Prečo to SLA robila? 

Ťažko je mi povedať, pretože tých obštrukcií bolo nespočetne veľa a nešlo iba o zjazdárov. A na každú obštrukciu bol iný dôvod.

Otec talentovaných slovenských lyžiarov Jozef Botka povedal, že Marino Mersich je mafián, ktorý si vie omotať ľudí okolo prsta, vie využiť ich slabosti. Čo si o tom myslíte? 

Celé je to založené na tom, že rozpočtový systém v SLA je postavený na percentuálnom delení prostriedkov na úsek bez ohľadu na to, aká činnosť v úseku, aké výdavky a aké športové ciele sa v odvetví plánujú vykonávať. Nie sú definované žiadne merateľné ciele. A to je nástroj, ktorý sa dá zneužiť. Pán Mersich je obchodník a obchodoval s každým a so všetkým. Dôvod? Zabezpečenie pomeru hlasov a počtov delegátov tak, aby jeho pozícia a pozícia vybraných členov vedenia SLA zostala nezmenená. On sa poistil vo všetkom.

Od júna 2020 ste generálnym sekretárom Zväzu slovenského lyžovania, ktorý je alternatívou SLA. V čom je tento zväz iný?  

Je to úplne iná organizácia. Nastavením, charakteristikou, hodnotami i myslením. Prvou úlohou ZSL, ktorú som pochopil po mojom príchode, je zjednotenie lyžiarskeho hnutia naprieč všetkými disciplínami. Procesy sú nastavené tak, aby ho zjednotili vedomostne, ale aj zo športovej i legislatívnej stránky. Organizácia je budovaná centralizovane, vďaka čomu dokáže oveľa dynamickejšie reagovať na požiadavky hnutia a na zmeny v športovej spoločnosti. Z pohľadu najvyššieho orgánu, konferencie, je kľúčové, že delegátom konferencie je konateľ každého klubu. A k tomu, aby sa stal delegátom, nepotrebuje členskú schôdzu.  

Prečo by malo práve ZSL získať štatút národného športového zväzu? 

Keďže ZSL je úplne iná organizácia ako SLA, tak je to celkom logické. SLA vďaka svojej dlhodobej činnosti predsa práve preto štatút stratila.