Slovenka: Niektorých mužov trápi, keď ich na Dakare predbehne žena

Ako ste sa dostali na Rely Dakar?

„Posledných skoro päť rokov chodím ako manažérka a tlmočníčka na seriál majstrovstiev sveta v rely, ktorý sa jazdí po celom svete. Pred dvomi rokmi ma oslovil jeden poľský tím.

Dohovorím sa viacerými jazykmi a chceli, aby som im pomohla niečo vybaviť, zariadiť a tlmočiť oficiálne brífingy. Raz prišli a hovorili mi: 'Ty si taká šikovná, možno by sme ťa vzali na Rely Dakar.' Lenže to nie je len tak. Stojí to nemalé peniaze. Veľa ľudí hovorí, že je to už viac biznis ako šport.“

Boli ste na súťaži v rámci podporného tímu?

„Pomáhala som s tlmočením a podporou v tíme poľského pretekára Kamila Wisniewskeho, ktorý štartoval na štvorkolke. S týmto tímom som už bola na Dakare aj pred dvomi rokmi, takže teraz to bola moja druhá účasť.

Poliaci ma však prihlásili ako novinárku, pretože sa za túto pozíciu platí najnižší poplatok. Napríklad za asistentku by to bolo sedemtisíc eur. Ale moja hlavná práca spočívala v značení roadbooku (podrobný rozpis etapy, podľa ktorého sa pretekári orientujú – pozn. red.). Farebnými fixkami som značila jednotlivé značky. Wisniewski mi povedal, čo chce mať ako poznačené.“

Ako vyzeral váš bežný deň na Dakare?

„Ešte pred pretekmi sú administratívne previerky. Vtedy musíte behať s dokladmi a zbierať pečiatky. Kontrolujú sa papiere aj technický stav štvorkolky. Tento rok sa stalo, že jedného pretekára ani nepustili na súťaž, pretože mal na stroji nejaké nepovolené úpravy.

V súťažný deň sa vstáva ráno. Ak sa presúvame, musíme všetko zbaliť. Potom nasleduje presun do bivaku. Tam sa znova rozložia stany, náradie. Všetko musí byť pripravené, aby si pretekár po dojazde mohol oddýchnuť. Večer sú brífingy, kde sa hovorí o tom, čo čaká pretekárov ďalší deň.

V bivaku je všetko zázemie, catering pre všetkých účastníkov. Môžete si dať raňajky, obed, večeru a ešte tam bol pasta bufet otvorený nonstop. Podmienky sú drsnejšie, ale dá sa to prežiť.

Napríklad toalety sú len prenosné a sprchujete sa v studenej vode. Ale zvyknete si. Počula som, že na africkom Dakare muselo na hygienu stačiť vedro mútnej vody. Takže je to pokrok. Ale celkovo je Dakar fyzicky aj psychicky náročný.“

Dá sa počas súťaže dobre vyspať?

„To ťažko. Pred dvoma rokmi som sa za dva týždne vyspala asi 20 hodín. Spí sa až po návrate domov. Ale tento ročník bol taký oddychový. Aj ostatní hovorili, že to bolo ako na dovolenke.

Pred dvoma rokmi sme museli prejsť spolu 9-tisíc kilometrov za dva týždne a teraz necelých 5-tisíc. Pre asistenciu to bolo jednoduchšie aj tým, že sme mali len tri bivaky. V minulosti sa presúvalo každý deň. To bolo únavné. Teraz sme na jednom mieste ostali niekoľko dní.“

Bivaky bývajú aj uprostred púšte. Ako sa tam spí?

„Väčšinou v stanoch, ale aj na karimatkách pod prístreškami. Niekto zaspí aj len tak na stoličke. Je to drsné. Posledné dni už chodia ľudia ako mátohy s kruhmi pod očami.