Dokázal to, čo ešte žiadny iný Slovák. Trpím, aby som mal radosť, tvrdí Hámor

Posadil sa na lavičku v parku pred popradským mestským úradom, zapálil si cigaretu a uchlipol z kávy. Taká normálna ranná pohodička.

PETER HÁMOR je zatiaľ jediný Slovák, ktorý okrem himalájskych a karakoramských osemtisícoviek vystúpil aj na najvyššie vrcholy všetkých kontinentov. Korunu Himalájí zavŕšil v máji tohto roka, keď s Michalom Sabovčíkom vyliezli na vrchol Dhaulágiri.

Podarilo sa vám vyliezť na všetkých štrnásť osemtisícoviek sveta a dosiahli ste Korunu Himalájí. Neuberie vám to teraz z motivácie?

"Dosiahnuť Korunu Himalájí pre mňa nebola nikdy skutočná motivácia. Stále som to hovoril, a nik mi neveril. Ak by to bol môj hlavný cieľ, tak by som ju skompletizoval už pred pár rokmi. Od začiatku by som po nej šiel cielene. Ale pre mňa boli lákavejšie expedície, kde bola zaujímavá cesta alebo kamaráti.

Môžete si vymyslieť plán a potom zháňať spolulezcov, no mne sa to absolútne nepáči. Radšej sa dohodnem s chlapcami, s ktorými je mi dobre, s ktorými sa poznám. Kamarát je pre mňa dôležitejší ako skompletizovanie nejakej koruny. Je to fajn, lebo vždy vás to ťahá tam, kde ste ešte neboli, ale nie vždy je to hlavný motív. Na jar by som rád opäť vycestoval do Himalájí. Mám tam uskladnené všetky svoje horolezecké veci. Už ani nemám kam inam ísť."

Máte ešte nejaké horolezecké sny či výzvy?

"Tých je veľa. Horolezci sú zvláštni ľudia v tom, že majú viac cieľov, ako sú schopní za svoj život vyliezť. Život beží a obmedzuje nás čas."

Môžete nejaké ciele načrtnúť?

"Láka ma všetko, o čo sme sa pokúšali, a nevyšlo nám to. Na Manaslu máme cestu, ktorú sme nevyliezli. Teraz na Dhaulágirí sme tiež mali iný cieľ. Chceli sme tam liezť novou cestou. Popri úvodnom výstupe severovýchodným hrebeňom sme mali v pláne liezť ešte jednu cestu, ale nevyšlo to, lebo sme nemali ani čas, ani podmienky. Na Everest máme vymyslenú cestu s Horiom (Colibășanu), aj sme tam boli, ale nevyšli sme ju. Kopcov je veľa."

Mount Everest bola vaša prvá osemtisícovka, na ktorú ste v roku 1998 vyliezli. Vtedy s pomocou podporného kyslíka. Podľa viacerých odborníkov ste mali na to, aby ste to dokázali aj bez neho. Znamená kyslík pre horolezca veľkú pomoc?

"Je to rozdiel v športovom chápaní. Everest je ťažký s kyslíkom aj bez neho. Ale mnohí horolezci vnímajú prídavný kyslík, akoby ste boli potápačom. Zrejme by som naň vtedy vyliezol aj bez neho. Ale nemám žiadny problém s tým, že som mal na Evereste v roku 1998 kyslík.

Netrápi ma to a necítim to tak, že by som preto mal liezť na najvyššiu horu sveta znovu. Tá expedícia bola pre mňa veľmi dôležitá v niečom inom. Zistil som, ako do Himalájí nechcem chodiť. Nemal som z toho dobrý pocit. Odvtedy už boli všetky expedície pre mňa príjemnejšie. Našiel som svoju cestu."

Okrem kyslíka však horolezcom pomáhajú aj šerpovia.

"Tí sú ešte väčšou umelou pomôckou ako kyslík. A toto nikto nerieši. Šerpovia za vás odnesú hore veci. To je, akoby ste išli na Tour de France na tandemovom bicykli a niekto šliape aj za vás. Podľa mňa je to ešte väčší podfuk voči tomu kopcu ako kyslík.