REYKJAVÍK. Na Island cestovali len sedemnásti hráči. Pre zdravotné problémy zostal doma stredný obranca Ján Ďurica. Ten sa včera prišiel na bratislavské letisko iba rozlúčiť. Dôvod, prečo necestoval do Reykjavíku, objasnil tréner Vladimír Weiss:. „Je chorý, prišiel s virózou. Už na pondelňajšom tréningu sa cítil zle. Letel zo Samary a ja viem, čo je to za cestu. Bol vyčerpaný, v utorok ráno mal zvýšenú teplotu, nuž s nami nejde."
Pravdepodobné zostavy
Island: Gunnleifsson - Jónsson, K. Sigurdsson, Eiriksson, I. Sigurdsson - Gíslason, B. Gunnarsson -A. Gunnarsson, Helguson, Hellfredsson - Gudjohnsen.
Slovensko: Mucha - Pekarík, Cs. Horváth, M. Petráš, M. Čech - Karhan, Kopúnek - Šesták, Hološko, Hamšík - Vittek.
Po nedávnom zranení Martina Škrtela tak tréner prišiel o oboch stopérov. Na tomto poste chce vyskúšať nováčika Csabu Horvátha, ktorý má dostať šancu takmer na celý zápas. Koho k nemu? „Do úvahy prichádzajú Martin Petráš, Rado Zabavník, prípadne Miroslav Karhan. Vyriešime to," odvetil tréner. Čo ukázali videorozbory posledných vystúpení Islanďanov? (v Macedónsku prehrali 0:2 a s Holandskom doma 1:2). „Súper má svoju silu, hrá na dvoch útočníkov. Islanďania sú nebezpeční aj zo štandardných situácií. Hráči pôsobia väčšinou v anglických kluboch, Eidur Gudjohnsen je futbalistom FC Barcelona. Takže žiadni trpaslíci," charakterizoval súpera Weiss.
Čakajú skalopevného súpera
„Doma sme prehrali, bol to tvrdý zápas, a taký bude zrejme aj na Islande. Ako naznačil tréner, potrebujeme vylepšiť našu defenzívu, aby sme nerobili naivné či ľahké chyby. Prišli sme sem, aby sme nedostali gól a za víťazstvom," poznamenal Stanislav Šesták. Podľa neho by to mohla byť dobrá príprava na dvojzápas s Českom a Severným Írskom. „Islanďania svojím štýlom pripomínajú Severných Írov, nuž sa možno niečo v tomto zápase niečo naučíme a potom to zužitkujeme," dodal Šesták.
Ostrovný štýl súpera by mal sedieť Miroslavovi Stochovi, hoci ten sa z Britských ostrovov presťahoval na kontinent - do Holandska. „Hrávam tam, a to je najpodstatnejšie. Čo sa týka Islanďanov, majú dobrý tím, budú hrať tvrdší futbal, do tela. Dúfam, že sa s tým vyrovnáme a bude sa nám dariť." Má radosť z toho, že do mužstva prišiel mladý Vlado Weiss. „Hrávame spolu v reprezentáciách od kategórie pätnásťročných. Poznáme sa veľmi dobre, kamarátime sa, dúfam, že sa nám aj tu bude dariť a s áčkom budeme chodiť čo najčastejšie, Musíme ukázať trénerovi, že vieme hrať futbal, presvedčiť ho, aby sme mohli prísť aj nabudúce. Aj v tomto zápase bude boj o fleky," zdôrazňuje Stoch.
Súmraku sa nedočkajú
Futbalová ekipa Slovenska pristála po štvorhodinovom lete v Keflavíku, odkiaľ bola ešte zhruba hodinka cesty do Reykjavíku. V najsevernejšom hlavnom meste na svete vítalo Slovákov slniečko a čerstvý vzduch s teplotou 14 stupňov. Dnes v čase zápasu by mohlo byť okolo desať stupňov. Na tmu by ste však čakali márne, Reykjavíku totiž v týchto dňoch ešte vládnu biele noci. „Dúfam, že sa v izbe bude dať zatiahnuť aspoň roleta," vravel s úsmevom Šesták. „Futbal môžete hrať aj o polnoci. Osvetlenie nepotrebujete," hovoril z vlastných skúseností medzinárodný manažér SFZ Ivan Sochor. Ten pôsobil na Islande ako klubový tréner štyri roky (1989 - 1993).
Slovenskí futbalisti si včera večer zatrénovali na štadióne Laugardalsvöllur s kapacitou 9800 sedadiel, kde sa dnes večer bude hrať. Začiatok je o 19. hodine miestneho času (na Slovensku o dve hodiny viac). Zápas uvidia v priamom prenose aj diváci STV3.
Arnór a Eidur Gudjohnsenovci sa postarali nielen o množstvo gólov v islandskej futbalovej reprezentácii, ale aj o svetovú raritu. Otec a syn nastúpili v národnom drese v tom istom stretnutí.
Dátum 24. apríl 1996 je pre gudjohnsenovskú famíliu obzvlášť pamätný. V zápase proti Estónsku boli diváci svedkami doslova rodinnej generačnej výmeny na trávniku. V druhom polčase nastúpil na ihrisko namiesto 34-ročného Arnóra Gudjohnsena jeho 17-ročný syn Eidur (na snímke SITA).
Sen zahrať si bok po boku sa im však už nesplnil, hoci nechýbalo veľa. Keď sa k tomu schyľovalo a obaja sa ocitli v nominácii, Eidur si na mládežníckom turnaji do 18 rokov zlomil nohu. Stálo ho to asi dve sezóny a jeho otec už medzitým zamenil futbalovú loptu za rybársku udicu. „To, že sme si nikdy nezahrali spolu, zostáva tým, čo najviac ľutujem. A viem, že aj Eidur," vyslovil sa raz Arnór Gudjohnsen, ktorý sa stal futbalovým manažérom syna.
Úspešnejšiu futbalovú rodinu než je Gudjohnsenova na Islande nenájdete. Amór si zahral za Anderlecht Brusel, v sezóne 1986/1987 bol kráľom strelcov belgickej ligy. Nedobre však spomína na finále Pohára UEFA v roku 1984, v korom mu rozhodujúcu penaltu zneškodnil brankár Tottenhamu Tony Parks. V islandskej reprezentácii odohral rekordných 73 zápasov a strelil 14 gólov. V počte gólov ho už syn Eidar predbehol (momentálne ich má na konte 23), no v počte štartov ešte má čo doháňať - momentálne mu chýbajú dva zápasy k šesťdesiatke. V klubovom futbale však syn otca už dávno predstihol. S Chelsea získal dva anglické tituly, s FC Barcelona triumfoval v španielskej lige i Lige majstrov. Futbalovú story Gudjohnsenovcov pozná aj tréner Vladimír Weiss. „Viem, že Gudjohnsenovci nastúpili dokonca v tom istom zápase v reprezentácii. V našom prípade to však nehrozilo, to by sme museli mať Vladka strašne skoro," hovorí s úsmevom na tvári kormidelník slovenskej reprezentácie. Gudjohnsen mal syna v sedemnástich rokoch, Weiss sa tešil z narodenia potomka ako 25-ročný.
Vladimír Weiss starší (otec trénera) debutoval v československej reprezentácii v roku 1964 a zaknihoval si tri štarty. Vladimír Weiss mladší sa prvého zápasu v československom drese dočkal v roku 1988 (stihol 19 zápasov) a v slovenskom v roku 1994 (odohral tucet stretnutí). Okrem Weissovcov sa takýto rodinný kúsok podaril už iba Vencelovcom - Alexandrovi Vencelovi staršiemu a mladšiemu.
Dnes sa schyľuje k ďalšiemu reprezentačnému zápisu v rodine Weissovcov, tentoraz v podaní Vladimíra Weissa najmladšieho. Debutu by sa mal dočkať ako najmladší z rodu, ešte pred dvadsiatymi narodeninami.
„Neviem, aké budem mať pocity, keď vybehnem na trávnik. Nikde nie je napísané, že nastúpim. Aj to sa môže stať a patrí to k futbalu," skromne poznamenal Weiss junior.