Sieň slávy slovenského hokeja (SSSH) - Zoznam členov

BRATISLAVA. Slovensko malo legendy nielen vlastného, ale aj svetového hokeja. Hráčov, ktorí písali históriu najlepšej hokejovej ligy sveta NHL. A dokonca i majstrov sveta.

Nemalo však spôsob, ako si hokejové osobnosti uctiť.

Zmenilo sa to v roku 2002. Zlatí chlapci z MS v hokeji 2002 vo švédskom Göteborgu už boli doma s najcennejšími kovmi.

Koncom roka sa štyristo osobností zo Slovenska i celého sveta stretlo pri slávnostnom otvorení Siene slávy slovenského hokeja (SSSH).

“Vždy som si ctil tradície. V zámorí osobnosti rešpektujú, venujú im veľkú pozornosť. Preto som rád, že to platí už aj na Slovensku,” povedal legendárny hokejista a tréner Ján Starší, ktorý bol jedným z prvých členov uvedených do Siene slávy, pre oficiálny web Slovenského zväzu ľadového hokeja.

Sieň slávy slovenského hokeja - posvätné miesto

Bolo čo doháňať. Slovensko malo hokejistov, ktorých poznal celý svet - Jozef Golonka, Stan Mikita či Václav Nedomanský.

Nebolo jednoduché vybrať, ktorí z nich by sa mali stať členmi SSSH. Napokon sa v prvom roku jej členom stalo desať legiend.

“Sieň slávy je pre mňa - obrazne povedané - posvätným miestom,” hovoril vtedy Golonka.

Patril k najväčším talentom svetového hokeja. Jeho agresívny štýl hry a čuch na góly z neho urobili hviezdu tohto športu. Bol ikonou Slovana Bratislava i československej reprezentácie, okrem slovenskej Siene slávy jeho meno svieti aj v tej medzinárodnej či nemeckej.

S ním uviedli aj Ladislava Trojáka, Stana Mikitu, Michala Polóniho, Ladislava Horského, Jána Staršieho, Georgea Grossa, Vladimíra Dzurillu, Václava Nedomanského a Petra Šťastného.

V jednej miestnosti sa nachádzali najväčšie legendy, ktoré Slovensko ponúklo svetu. Mikita bol prvým Slovákom, ktorý vyhral Stanleyho pohár pre víťaza NHL.

Majstra sveta Petra Šťastného štyri roky predtým zaradili aj do Siene slávy NHL. A brankára Dzurillu závidel Slovensku celý svet.

Aj zlaté legendy z MS v hokeji

Postupne sa počet osobností v SSSH zvyšoval. V priebehu deviatich rokov sa k desiatim menám pridalo ďalších sedemnásť.

Vzorom dokonalej harmónie bolo útočné trio Vincent Lukáč - Dárius Rusnák - Igor Liba, strieborné zo ZOH 1984 v Sarajeve a zlaté z MS v hokeji 1985 v Prahe.

„S Rusnákom a Lukáčom sme vytvorili svetový útok,“ zaspomínal si Liba na pôsobenie v národnom tíme v rozhovore pre denník Šport.

"Ako Slováci, ktorí to mali v reprezentácii vždy ťažšie, sme museli potvrdzovať našu silu. V každom zápase sme preto išli takpovediac na doraz," dodal.

Lukáča uviedli do SSSH v roku 2004, Libu o rok neskôr a Rusnáka v roku 2009.

Peter Šťastný a jeho vystúpenie zo SSSH

Jedna z najväčších legiend Peter Šťastný sa v roku 2009 rozhodla vystúpiť zo SSSH. Dôvodom boli spory s vtedajším šéfom slovenského hokeja Jurajom Širokým.

Keďže členstvo v Sieni slávy je dobrovoľné, Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) rozhodnutie Šťastného prijal.

„Dnes je pre mňa veľmi smutný deň. Keď som zhruba pred rokom vyzval prezidenta SZĽH Juraja Širokého, aby do troch mesiacov odstúpil zo všetkých funkcií v slovenskom hokeji, podmienil som to vystúpením zo SSSH a stiahnutím vlajky s mojím obrazom, menom a číslom zo stropu zimného štadióna v Bratislave,“ uviedol Šťastný vo svojom vyhlásení.

Pocta legende in memoriam - Pavol Demitra

Kto by si nepamätal jeho šibalský gól na majstrovstvách sveta v hokeji v roku 2003 českému brankárovi Tomášovi Vokounovi.

Alebo víťazný samostatný nájazd na zimných olympijských hrách 2010 vo Vancouvri, ktorým zariadil pre Slovensko triumf nad Ruskom.

Komentátor vtedy takmer prišiel o hlas.

Pavol Demitra bol počas kariéry obrovským talentom i prirodzeným vodcom. Zahral si v troch All-Star zápasoch v NHL, spolu s Michalom Handzušom a Ľubošom Bartečkom vytvorili svojho času slávnu Slovak line v St. Louis Blues.

V roku 2011 ukončil reprezentačnú kariéru, tú klubovú dohrával v KHL.

V septembri toho istého roku však bol jedným z pasažierov osudného letu tímu Lokomotiv Jaroslavľ. Pri páde lietadla vtedy zahynulo viac ako štyridsať ľudí.

Medzi nimi aj slovenská legenda.

V Dubnici po ňom pomenovali školu, v rodnom Trenčíne hokejový štadión. Na jeho počesť vznikol aj film 38. A v roku 2012 - takmer rok po tragédii - uviedli Demitru do Siene slávy slovenského hokeja in memoriam.

“Vo všetkom dominoval. Bolo jednoducho vidieť, že sa pre šport narodil,” povedal o Demitrovi jeho bývalý spoluhráč Ľubomír Višňovský v dokumente 38.