Z knihy Antona Zerera Hry a Sny.
Za dve nevídané desaťročia strávené v ľadovom koryte označil denník USA Today v titulku celostránkového portrétu Georga Hackla familárne a zároveň dôstojne: ,,Kmotor saní.“
Vo svojej spovedi v americkom denníku nemecký športový nezmar prezradil motív, ktorý ho poháňa.
,,Váš život je zaujímavejší, ak máte pred sebou veľký cieľ. Objavíte v ňom väčší zmysel. Vždy som si hovoril, že relaxovať budem v pokoji až vtedy, keď ma odvezú na cintorín.“
V jeho šiestom olympijskom štarte v Turíne 2006 mu nebolo súdené vyhrievať sa tak ako vždy predtým na stupni víťazov.
Aby si uchoval česť, vyhlasoval, že veľká kariéra nemôže mať na konci malý cieľ, no v ľadovom koryte Cesana Pariol sa mu činy v porovnaní so slovami zjavne rozchádzali. Skončil až siedmy.
Prešvihol expiračný čas
Sám cítil, že to nebolo ono. Už pred súťažou ho vo vnútri dusili pochmúrne outsiderské myšlienky. Zjavne nebol vo svojej koži. O svojich trápeniach veľa nehovoril, ale tie akoby sa pred Turínom spolčili a dohodli si proti nemu spoločné manévre.
Legendy zimných olympijských hier
Pred zimnými olympijskými hrami 2026 v Taliansku prinášame príbehy najväčších osobností zimných športov, ktoré sa preslávili pod piatimi kruhmi. Pochádzajú z knihy Antona Zerera Hry a sny.
Bolestivo sa ozývala chrbtica. Brzdil ho nervový zápal v ľavom pleci. Po siedmich rokoch manželstva sa rozvádzal s Margitou Datzmannovou, svojou dlhoročnou láskou ešte z mladosti.
Vykradli mu auto v krytej garáži pražského letiska, kam sa vracal z lotyšskej Siguldy (spolu s trénerom Thomasom Schwabom prišli asi o 4 000 eur). Mesiac pred Turínom ho odviezli do nemocnice s ťažkou chrípkou, stratil štyri kilá.
Kolotoč strastí sa nie a nie zastaviť.
Zázrakom stihol pred olympiádou ešte posledné preteky Svetového pohára v Oberhofe, kde bral aj piate miesto. Všetko to bolo v chvate, prerušované a nepohodové. A najmä tá kľavá ľavá ruka.
Vždy ma fascinovali klopené zákruty. Už v škole mi ponúkli sánkovanie, a tak som mal možnosť všetko si poriadne vyskúšať. Hneď od samého začiatku som sa do tohto športu zamiloval.
Georg Hackl
,,Fungovala vari iba na 60 – 70 percent,“ priznal.
Ako pravý Bavorčan zdedil slabosť na svetlé pivo. Ešte na mníchovskom Oktoberfeste, štyri mesiace pred svojím posledným olympijským vystúpením, nezdvihol zo stola ľavou rukou litrový pohár zvaný mass.
A ruky sú na štarte nenahraditeľné. ,,Pádluje“ sa nimi, aby odpich asi do poldruhakilometrového koridoru bol čo najrýchlejší. S takým hendikepom nemožno vysoko vyskakovať.
Dátum narodenia: 9. september 1966 v Berchtesgadene (Nemecko)
• Šesťnásobný účastník zimných olympijských hier (1988 – 2006)
• Trojnásobný olympijský víťaz, bilancia zo ZOH 3 – 2 – 0 (zlato 1992, 1994, 1998, striebro 1988, 2002)
• Trojnásobný majster sveta, bilancia z MS 3 – 7 – 1 (zlato 1989, 1990, 1997, striebro 1991, 1993, 1995, 1996, 2001, 2004, 2005, bronz 2000)
• Dvojnásobný majster Európy (1988, 1990)
• Dvojnásobný celkový víťaz Svetového pohára (1990, 1991), víťaz 33 pretekov
Najslabšie medzičasy na prvom úseku (merajú sa hneď po štarte) hovorili jasne a zreteľne, kde je pes zakopaný.
,,V Turíne sa nedalo dosiahnuť viac. S výkonom som v podstate spokojný. Boli to dobré preteky s parádnou kulisou a pre mňa pekná rozlúčka s kariérou.
Ale som už príliš starý, aby som súťažil ďalej,“ konštatoval vyrovnane, zmierený s aktuálnym stavom, že posledná olympiáda nebola taká výnosná ako päť predchádzajúcich.
,,Prešvihol som svoj expiračný čas. Ide o takzvaný neuvážený útek pred starobou. V športe pekný dôvod, nie?“ bránil sa psychologickou argumentáciou.
Rudi Grösswang, jeho sivovlasý manažér a osobný priateľ z detstva, sprevádzajúci ho od prvých krokov, poznamenal, že sa skončila jedna významná sánkarská éra.
Priznal, že na rozlúčke im vypadli aj nejaké slzy. Šorš, ako Hackla prezývali (inak aj expresívnejšie ako Turbo Georg alebo aj Rýchly teľací párok), podľa neho ani v čase najväčšej slávy nestratil pevnú zem pod nohami.
,,Vždy ostal človekom,“ vystavil mu obrovský slovný dekrét ocenenia.
VIDEO: Georg Hackl a jeho zlaté olympijské medaily
Turín oslavoval domáceho triumfátora, ďalšieho veľkého muža saní Armina Zöggelera z Merana, ktorý roky stúpal Hacklovi na päty.
Zo školy rovno na dráhu
Hackl vyrastal so saňami. Kvalitná sánkarská dráha je od jeho bydliska v pitoresknom bavorskom Königssee, čo by kameňom dohodil. Od jedenástich rokov si na nej cvičil odvahu a vyšantil sa na nej.
Najmä svetoznáma 360-stupňová zákruta zvaná Turbodrom kladie vysoké nároky na riadenie saní. Poznal ju ako vlastnú dlaň.
,,Hneď po prvom pokuse som vedel, že sane sa stanú mojím osudom. Zo školy som zvyčajne nešiel domov, ale hneď na dráhu, kde som sa štyri až päťkrát spustil dolu korytom.“
Tam sa vypracoval na najúspešnejšieho muža jednosedadlových saní (parametre 23 kg, 145 cm) na svete. Najdlhšie trónil na Olympe sánkovania. Zo všetkých majstrov saní pozbieral najviac úspechov. Päť olympiád s medailou a so zlatým hetrikom (1992, 1994, 1998), to na zimných hrách v jednej disciplíne nedokázal nik!
,,Bol majstrom časovania formy,“ vravel o Georgovi tréner nemeckej reprezentácie Thomas Schwab.
Dlhé roky (1977 – 1995) ho až do odchodu do športového dôchodku trénoval Sepp Lenz. Hackl po prvý raz štartoval na svetovom šampionáte v roku 1985 a skončil jedenásty.
V Oberhofe po prvý zažil, aké je to stáť na stupni víťazov v pretekoch Svetového pohára. Prvá medaila z majstrovstiev sveta (1987) bola z dvojíc – striebro spoločne so Stefanom Ilsankerom.
Čo dnes robí
Georg Hackl pôsobí ako technický tréner rakúskeho sánkarského tímu, kde dohliada najmä na materiál a techniku saní. Nedávno oznámil, že po aktuálnej sezóne ukončí svoju trénerskú činnosť vo Svetovom pohári. Uvažuje o tom, že v športe zostane už len v menej náročnej roli, napríklad pri práci s mládežou. Zatiaľ však naďalej pomáha rakúskym reprezentantom pripravovať sa na preteky.
A potom úspech za úspechom. Kríza ho postihla po Nagane 1998. Akoby sa jeho forma odplavila dolu korytom. Po suverénnom olympijskom triumfe stratil výsadné postavenie.
Zatvoril sa ako za trest do dielne a hľadal optimálne sane, ktoré by ho opäť vyviezli tam, kde patril. Z najhoršieho sa vyhrabal.
Už na ďalšej olympiáde v Salt Lake (2002) iba tesne prepásol šancu (o 0,329 sekundy) vyhrať štyrikrát v jednom slede a byť v zime čímsi ako Carl Lewis, Al Oerter či Paul Elvström v lete. Pozviechal sa aj napriek tomu, že to bol už muž s podlomeným zdravím, ktorého v posledných rokoch trápila najmä artróza.
Poslednú Hacklovu olympijskú medailu v Salt Lake City zmáčali slzy radosti. Striebro venoval zosnulému otcovi, ktorého stratil niekoľko týždňov pred hrami.
,,Som si istý, že ma zhora pozoroval, “ nádejal sa.
Sane ako zo škatuľky
Päť zimných olympiád s medailou! Okrem neho to v jednom športe dokázala ruská bežkyňa Raisa Smetaninová. Pravda, tá mala na každých hrách oveľa viac možností ako Hackl.
Na albertvillských zimných hrách 1992 získala vo veku 39 rokov a 354 dní zlato v štafete 4x5 km a drží rekord najstaršej ženskej víťazky.
Na piatich olympiádach (1976 – 1992) nazbierala úctyhodných desať medailí (4 – 5 – 1), čo medzi ženami zopakovala iba talianska bežkyňa Stefania Belmondová (2 – 3 – 5).
Hackl nikdy nepatril k najobľúbenejším športovcom v olympijskom tíme. Tak trochu nevypočítateľný, náladový typ. Istým spôsobom samotár a čudák, pozitívne posadnutý (poznačený?) svojím športom.
,,Sánkovanie vás chtiac či nechtiac zatlačí do kúta istej osamelosti. Keď sa však človek pustí vlastnou cestou, zároveň ho to posilňuje a oslobodzuje, a to je nádherný pocit. Vtedy nie ste závislý od celého štábu ľudí. Vystačíte si takmer sám.“
Inak postrach novinárov. Tí nikdy netušili, ako zareaguje: arogantne či prívetivo.
Známy perfekcionista si potrpel, aby jeho sane vyzerali ako zo škatuľky. Domáci kutil využíval každú chvíľu, aby si svoj dopravný prostriedok, dosahujúci rýchlosť takmer 150 km/h, udržiaval v stave najvyššej pohotovosti.
Keď bolo treba, majstroval aj o polnoci. Pokiaľ išlo o jeho športový výstroj, bol to puntičkár. Každé leto si sám zostrojil nový model saní. Ako jeden z mála sánkarov si vypracoval svoje technické know-how.
Nespoliehal sa iba na svoje skúsenosti a šikovnosť, ale v aerodynamike spolupracoval aj s prestížnym vývojovým strediskom známej automobilky Porsche.
,,Práve tá nekonečná hra s oceľou mi pripadá neskutočne vzrušujúca,“ prezradil vyučený zámočník.
Hacklove sane zo sklených vláken a ocele sa dali síce ľahko identifikovať, ale nie vidieť. Skrýval ich v čiernom obale a chránil pred zvedavými zrakmi. Na vreci visela ešte aj strieborná zámka.
Až tesne pred štartom mu pomocník priniesol zabalené sane. Hackl odomkol zámku a pripravil sa na jazdu v ľadovom koryte. V cieli ich ihneď spakoval do druhého čierneho vaku. Že by nikomu neveril?
Isteže, bránil sa najmä technickej špionáži, čo sústavne sliedi aj v tomto športe.
Víťazil aj na panvici
,,Vždy žil najmä pre šport. Psychicky extrémne silný pretekár a pedant. Všetko si poistí dva až trikrát,“ charakterizoval ho Thomas Schwab, inak o štyri roky starší rovesník, bronzový medailista na dvojsedadlových saniach z calgarskej olympiády 1988.
Do dejísk veľkých pretekov prichádzal Georg vždy medzi prvými, aby sa poriadne zžil s prostredím, dôverne ho spoznal.
Známy nemecký komik a televízny zabávač Stefan Raab (inak pôvodom mäsiar) inscenoval recesistické preteky na obrovskej čínskej panvici woku, ktorý pozná vari každá gazdiná. Po modifikovaných úpravách na pôvodnom kuchynskom riade sa na bobovej dráhe jazdí dokonca štvorwok...
Georg Hackl vyhral v singli dva ročníky wokových pretekov pred turínskou olympiádou (2004 a 2005) a istý čas mu patril aj primát držiteľa najvyššej rýchlosti – 87 km/h. Dožičil si aj tento adrenalínový špás. Hackl je roduverný Bavorčan.
Pestuje miestne zvyky. Oblieka sa do kožených nohavíc. Víťazstvá najradšej zapíja bavorským pivom. Hrá na flaute a miluje neviazanú zábavu. Nie div, že s Raabom sa naladili na spoločnú strunu.
,,To bol môj posledný veľký úspech,“ vzdychol si sarkasticky najlepší sánkar v histórii, keď v roku svojej štyridsiatky oznamoval po turínskej olympiáde 2006 ukončenie kariéry.
Prvú zimu po rozlúčke si pochvaľoval v denníku Rosenheimer Nachrichten:
,,Je mi dobre, až veľmi. Inak som totiž lenivý pes. Až teraz zisťujem, že kedysi som bol v tréningu až príliš usilovný a nakladal som si na seba viac, než bolo treba...“
Že by sa fúzač z Berchtesgadenu začal na starobu ľutovať?
Anton Zerer (1950 - 2018)
Vďaka jeho knihám ste mohli naplno prežívať osudy víťazov, aj malé športové tragédie. Známy športový publicista, spisovateľ a prekladateľ pôsobil takmer tri desaťročia ako športový reportér v denníku Pravda. Zúčastnil sa na siedmich olympijských a zimných olympijských hrách, na viacerých majstrovstvách sveta a Európy vo futbale a šampionátoch v hokeji, vodnom slalome či rýchlostnej kanoistike. Z mnohých napísal pútavé pamätnice. Sto portrétov najväčších osobností slovenského športu ponúkol v knihe Slovenský Olymp. Osudy svetových hviezd zasa v publikácii Hry a Sny. Je autorom alebo spoluautorom 20 športových publikácií.
