Sajmonov pohľad: Vyhodili najlepšieho hráča! Čo sa to vlastne stalo v kempe dvadsiatky?

Čajkovič na juniorský šampionát nepocestuje.

Všetci by čakali dôvod zranenia alebo nedajbože ochorenia. Avšak citácia v článku na oficiálnych stránkach hovorila sama za seba: „Celý realizačný tím sa jednohlasne uzniesol, že správanie Maxima Čajkoviča nekorešponduje s hodnotami, ktoré sú od predsezónneho obdobia nastavené trénermi a hráčmi vrátane neho. V piatkovom prípravnom zápase reprezentantov medzi sebou sa viackrát prezentoval neférovým a nešportovým správaním, ktoré vyvrcholilo tvrdými zákrokmi na spoluhráčov hrajúcich proti nemu výrazne za hranicou únosnosti. Realizačný tím sa zhodol, že takéto správanie hráčov nebude tolerovať. Maxima Čajkoviča preto vylúčil z prípravy na majstrovstvá sveta.“

Hráčova odpoveď: „Mrzí ma, čo sa stalo. Uvedomujem si, že moje správanie nebolo vhodné a nesiem zaň následky. Rozhodnutie realizačného tímu rešpektujem.“

Pochopiteľne sme o celej skutočnosti informovali aj my. Chystáme pokrytie Majstrovstiev sveta juniorov v kanadskom Edmontone formami analýz, článkov, výsledkového servisu, scouting reportov a všetkého možného.

Niekedy som rád, že nás ešte nesleduje desaťtisíc ľudí. Chvalabohu, naše komentáre obsahovali menej názorov typu „vyhodili ho, lebo ťukol do protekčného Petrovického“ alebo „veď hrá hokej, potom dostaneme od Kanaďana hit a pokakáme sa“.

Chápem frustráciu otca, ktorého syn hrával hokej a priamo sa stretol s pretlačovaním niektorých chalanov zo strany agentov. Chápem aj frustráciu fanúšika, čo by rád konečne videl progres, a tak situáciu zvaľuje (aj) na trochu konšpiračne podfarbené tvrdenia. Ale opäť sme videli slovenské predbiehanie sa o to, kto „zatrepe“ väčší nezmysel. Veď nikto z nás tam nebol.

Moje zdroje tvrdia, že Čajkovič spôsobil Samuelovi Krajčovi otras mozgu. Mal urobiť ešte niečo ďalšie, to však nemôžem potvrdiť. Krajč sa majstrovstiev sveta takisto nebude môcť zúčastniť, dokonca Novému Času povedal: „Max do mňa vrazil zozadu a bez puku. Vôbec som ho nevidel. Už som doma. Mám otras mozgu, ešte ma bolí hlava.“

Svojím zdrojom verím. Keby som neveril, neprídem s týmto článkom.

Ešte zarážajúcejšie pre mňa bolo, koľko ľudí sa Čajkoviča zastávalo. Nechcem voči nemu rozdúchavať nenávisť, z mojej osobnej skúsenosti som nikdy nezažil, žeby sa správal arogantne, naopak, vždy bol ústretový. Ale zjavne danú situáciu nezvládol.

Nie, spôsobiť spoluhráčovi v tréningovom zápase otras mozgu nemá nič s „učením sa tvrdého hokeja“. Ide o tím, o spoluhráčov. Slováci môžu dosiahnuť úspech jedine silným kolektívom. Pre mňa je jeho vylúčenie z tímu - ak Krajč povedal pravdu - úplne adekvátnym spôsobom jednania. Zároveň to nechcem posudzovať. Vieme A, nevieme B. Nevieme, prečo to urobil. Ale robiť sa to nemá.

Žiaľ, šepká sa, že slovenská draftová jednotka roku 2019 má takéto maniere dlhodobejšie. Ale to sú opäť isté zdroje – môžu, no nemusia hovoriť pravdu. Preto by som ho týmto článkom nerád odsúdil. Viac ako povedať, ako to bolo, mi záleží na tom, aby sa celá situácia stala ponaučením tým, čo sa tvárili, že tam boli, čo presne vedeli, ako to bolo. Tým, čo povedali, že „keďže Čajkovič nie je protekčné decko, tak ho vyhodili“.

Jasné, naši tréneri žerú seno. Len tak vykopnú najlepšieho útočníka.

Petrovický a Droppa si z pohľadu hry zaslúžia byť v tíme aj keď si odmyslíme, kto sú ich otcovia. V rámci širšej nominácie to môžeme povedať aj o Lašákovi.

Za vyhodením Čajkoviča skrátka nebola protekcia (a stále čakám, že sa nájdu ľudia, čo toto moje tvrdenie spochybnia resp. úplne vysmejú). Ako sa píše v pravdivom vyhlásení zväzu: „V piatkovom prípravnom zápase reprezentantov medzi sebou sa viackrát prezentoval neférovým a nešportovým správaním, ktoré vyvrcholilo tvrdými zákrokmi na spoluhráčov hrajúcich proti nemu výrazne za hranicou únosnosti.“

Žiaľ, ako povedal jeden z mojich českých kolegov - naši tréneri nebudú musieť robiť škrty. Hráči sa vyškrtajú sami...